Laudatio, prednesené 9. 9. 2009 pri príležitosti udelenia Ceny Jána Langoša Fedorovi Gálovi.

Pod pokrievkou lenivého leta sa na nás ako luna za lunou valí udalosť za udalosťou.

Vláda Roberta Fica hromadí problémy. Nepozná nástroje na ich riešenie. Sprevádza ju ekonomická kríza, rastúca nezamestnanosť, deformované vzdelávanie, zmrzačená sociálna opatera. A ani tá diaľnica nebude.

Nemám svetodejinné ambície písať listy Barackovi Obamovi. A už vonkoncom nemám v úmysle robiť slovenského trójskeho koňa Vladimírovi Putinovi. Ale základná geopolitická neukotvenosť je reálnou a traumatizujúcou otázkou našich moderných dejín.

My zatiaľ nemáme spoločnú finančnú politiku, spoločnú daňovú politiku, priemyselnú politiku, sociálnu politiku, ktoré by mohli účinne čeliť následkom finančnej krízy združenou suverenitou Európskej únie.

Na prvý pohľad by mohol príbeh slovenského centra P.E.N. zaujímať zopár milovníkov literatúry. Vypovedá však o čomsi, čo je príznačné pre dnešné časy.

Dalajláma po celom svete vedie kampaň za zachovanie tibetskej kultúry a za mierový návrat tibetskej nezávislosti – za svoje aktivity dostal v roku 1989 Nobelovu cenu za mier. O niekoľko dní ho privítame v Bratislave.

Povedzme to rovno: teóriou samoútoku Hedvigy Malinovej sa Slovensko dostalo na úroveň samoúnosu Michala Kováča mladšieho.

Robert Fico pri nástupe k moci verejne vyhlásil, že chce zmeniť charakter štátu. Nikto tomu nevenoval veľkú pozornosť, ale Fico to myslel vážne.

Od novembra 1989 som dlohodobým a vytrvalým zástancom verejnoprávnej televízie. Dnes som však presvedčený, že Slovenskú televíziu treba zrušiť.