Je mi premiéra Donalda Tuska a celej tej jeho poľskej vlády tak trochu ľúto. Dá sa povedať, že celá Občianska platforma aj Donald Trusk doplatili.

Je možné na Slovensku knihou rozpútať škandál? Asi nie. A je to škoda, najmä keď si autor knihy zaslúži našu úctu, no dopustí sa niečoho, čo sa nerobí. Reč je o najnovšej knihe kardinála Korca, vydanej v podobe odpovedí na 50 otázok.

Personálna politika predsedu vlády sa dá pripodobniť k pohybu rúk škrupinkára. Sledovať, na ktorom rezorte SNS či HZDS práve sedí minister, alebo už bol odvolaný a je tam niekto iný, si žiada obrovskú koncentráciu pozornosti, s očami prilepenými na prsty ako Fica, tak i tých, ktorí rotujú pod jeho rukami.

Odišlo dvadsať rokov z môjho života a vznikla obrovská diera. Budem si myslieť, že Serjožka odišiel niekde na dlhú hosťovačku. Že kdesi zmizol a jedného dňa sa vráti. Stále budem naňho čakať. Viem, že raz sa určite stretneme.

Oslavy Dňa ústavy boli aj o hudbe. Zažil som niečo, o čom som ani nesníval. Najskôr som na Dvojke pozeral oratórium Cyril a Metod. Grécku menšinu u nás nemáme, ani s touto krajinou nesusedíme, preto môžu byť títo svätci ospevovaní aj počas vládnutia našich národných socialistov.

Trojtisícové mestečko Jelling, 21. ročník tretieho najväčšieho festivalu v Dánsku, 4 dni a 5 stejdžov, 90 účinkujúcich a 27 000 návštevníkov. To sú základné fakty.

Dnes prakticky každý deň posielame e-maily či platíme cez internet kreditnou kartou. Vyzerá to jednoducho: naťukáme niečo do počítača, odošleme a

Mám z toho už taký zvláštny pocit. Po francúzsky sa to volá „déjà vu“, čiže niečo, čo sa už stalo. Mám podivný pocit, že sa v nejakej dejinnej špirále, vymyslenej mimochodom Karlom Marxom, vraciame opäť do nejakého bodu zlomu, keď sa to tu v strednej Európe, najmä teda u nás v Česku, zlomilo a šlo to po pár dobrých rokoch zase do hája a to do hája poriadne veľkého.

V roku 2004, počas hektických mesiacov pred prezidentskými voľbami, robil harvardský psychológ Drew Westen spolu so svojimi kolegami Stephanom Hamannom a Clintom Kiltsom výskum zmien, ku ktorým prichádza v mozgu podporovateľov jednotlivých politických táborov, keď sú konfrontovaní so situáciou, ktorá je v rozpore s ich politickým presvedčením. Ako „laboratórne zvieratá“ použili 15 presvedčených demokratov (podporovateľov Johna Kerryho) a 15 rovnako presvedčených republikánov (podporovateľov Georgea W. Busha). Drew Westen k tomu vo svojej výbornej knižke The Political Brain (Politický mozog) ironicky poznamenáva, že by radi testovali aj skupinu politicky nevyprofilovaných, respektíve nestranných osôb, ale v tých časoch sa také hľadali v Amerike iba ťažko. Na skenovanie ich mozgu „v činnosti“ použili modernú techniku fMRI (funkčná magnetická rezonancia), ktorá umožňuje sledovať aj drobné zmeny v prietoku krvi jednotlivými mozgovými štruktúrami a odhaliť tak, ako sa jednotlivé mozgové štruktúry aktivizujú či utlmujú. Premietali im pritom diapozitívy, na ktorých boli výroky, z ktorých vyplývalo, že sa konkrétny prezidentský kandidát – Kerry či Bush – dopustil nekonzistentnosti, napríklad v jeden deň niečo vyhlásil a o pár dní povedal či urobil niečo úplne opačné alebo iné. Trebárs Kerry najprv vyhlásil, že v konflikte okolo Saddáma Husajna treba dať ešte šancu ekonomickým sankciám, a potom o dva dni napísal, že vyjadruje plnú podporu vojenskému plánu prezidenta Busha. Alebo Bush vyjadril na návšteve amerických vojakov v Iraku plnú podporu „mužom a ženám, ktorí sa vystavujú nebezpečenstvu za svoju vlasť“, a potom podpísal zákon, ktorý ruší podporu lekárskej starostlivosti o veľký počet vojnových veteránov. Výroky i skutky boli zväčša fiktívne, vymyslené, ale tak, aby pôsobili vierohodne, ako skutočná informácia. Po kontradiktórnej informácii na druhom diapozitíve ešte nasledoval tretí, na ktorom bola výzva, aby pokusná osoba zhodnotila, či tie dve informácie na prvých dvoch diapozitívoch boli v rozpore, a nakoniec štvrtý diapozitív obsahujúci výzvu, aby osoba vyhodnotila mieru rozporu (na škále od 1 do 4). V rámci experimentu ukazovali pokusným osobám aj podobne inkonzistentné infromácie o politicky neutrálnych osobách (herec Tom Hanks, spisovateľ William Styron a podobne).

Gény formujú naše presvedčenia, naše hodnoty a dokonca aj naše hlasovanie vo voľbách.