Slovo Antona Srholca
        
                  .anton Srholec      
      
        
          .časopis
        
                  
            .osobnosti
          
        
                  
            01.03.2014
          
        
        Opýtal som sa ho, kde býva. „Nikde, na ulici, kam ma vietor zaveje. Kde ma zastihne noc.“ „Ako je to možné, predsa každý máme svoj domov.“ „Aj ja som mal. Pekný byt, vtedy láskavú ženu, dve deti. Potom sa nám to akosi pokazilo. A som tu. Občas sa pokúšam zabudnúť.“ „Príliš rýchlo chceš zabudnúť.  Je nás veľa, čo strácame domov a nezabúdame“.