Akt terorizmu vo virgínskom Charlottesville a následná Trumpova charakterizácia časti pravicových extrémistov ako „veľmi dobrých ľudí“ ukazuje, že nieto dna, ktoré by nedokázal preraziť.

Minulý rok bol Richard Sulík kritizovaný za svoj výrok o tom, že „eurofondy priniesli na Slovensko korupciu.“ Čo k tomu povedal aktuálny škandál?

Minulotýždňový výrok prezidenta Donalda Trumpa, že na ďalšie severokórejské hrozby odpovedia Spojené štáty „ohňom a zlosťou, aké ešte svet nevidel,“ prelomil mnohé tabu.

Britská politika žila kuracinou. U nás v AEI povedal britský minister Liam Fox, že dovoz chlórom ošetrovaného kuracieho mäsa je malou cenou za dohodu o voľnom obchode so Spojenými štátmi.

Predstavte si francúzskeho prezidenta, ktorý vyhral sľubmi radikálnych reforiem. Nasleduje však séria štrajkov i kritika zvnútra vlastnej strany. Napokon prezident reformné snahy vzdá. Fikcia?

„Keď sa zmenia fakty, zmením názor – a vy?“ vraví okrídlený výrok, prisudzovaný ekonómovi Keynesovi. Tí, ktorí priviedli Spojené kráľovstvo na cestu von z EÚ, však svoj pohľad pod tlakom reality skorigujú len ťažko.

Transatlantické vzťahy už zažili lepšie časy. A nejde len o Donalda Trumpa. Roztržka okolo irackej vojny živila už dávno protiamerické nálady vo Francúzsku či Nemecku. A tým to neskončilo.

„Count your blessings,“ vravieva sa. Aj my by sme mali oceniť, že sa na Slovensku živo diskutuje o tom, či chceme byť v integračnom jadre EÚ. Na stredoeurópske pomery je to znak luxusu.

Niet alternatívy – to bol asi najpresvedčivejší argument, prečo mali Spojené štáty zotrvať v „Spoločnom komplexnom akčnom pláne“ o iránskom jadrovom programe. Naozaj?

Od šokujúcej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa na Slovensku v jednom zmysle zmenilo veľa – vrátane odchodu nedotknuteľných politikov – no v inom zmysle primálo.