Britská premiérka Theresa Mayová vo svojom príhovore sformulovala britskú pozíciu pri nastávajúcich rokovaniach o vystúpení jej vlasti z Európskej únie. Svojich spoluobčanov i európskych partnerov pritom pripravuje na najhoršie.

Aj Európa má svojho Donalda T., ale na rozdiel od toho amerického už prezidentské kreslo má. Spoločné majú to, že aj on sa pokúša načúvať rozhnevaným masám. To je dnes potrebné. No nie je už neskoro?

Práve sa vrátil z cesty po Británii, kde zisťoval predreferendové nálady. Bavil sa miestnymi poslancami, robil prieskum medzi rumunskými robotníkmi či poľskými predavačmi. Málokto vie o dnešnom Anglicku viac než novinár Ben Judah.

Jediná žena v ukrajinskej irackej misii. Väzenkyňa v Rusku, obvinená z likvidácie civilistov. Nadia Savčenko, symbol ukrajinskej nezlomnosti.

Máme za sebou divoký týždeň, keď z Atén do Bruselu a naspäť lietali obvinenia ako strelivo. Je Grécko obeťou zjednotenej Európy? Alebo je ona rukojemníčkou Grécka? Kto koho drží pod krkom?

Do gréckeho referenda zostáva niekoľko dní. Kto si nestihol svoj názor vytvoriť doteraz, má to dnes oveľa náročnejšie.

Atény a eurozóna vyzerajú na smrť rozhádané. Uprostred hromov-bleskov už trošku zaniká skutočnosť, že práve teraz majú jeden nesmierne dôležitý spoločný záujem. Zabezpečiť, aby grexit prebehol čo najbezbolestnejšie.

Odchod Grécka by znamenal neodvratnú a trvalú destabilitu eurozóny. Najdôležitejšou otázkou však ostáva, či sú členovia menovej únie ochotní žiť s rizikom, že eurozónu možno opustiť. Podľa mňa by to chcieť nemali.

Výzva na vojenskú pomoc Ukrajine je cestou do slepej uličky. Tejto krajine treba pomôcť inak.