Máme za sebou divoký týždeň, keď z Atén do Bruselu a naspäť lietali obvinenia ako strelivo. Je Grécko obeťou zjednotenej Európy? Alebo je ona rukojemníčkou Grécka? Kto koho drží pod krkom?

Do gréckeho referenda zostáva niekoľko dní. Kto si nestihol svoj názor vytvoriť doteraz, má to dnes oveľa náročnejšie.

Atény a eurozóna vyzerajú na smrť rozhádané. Uprostred hromov-bleskov už trošku zaniká skutočnosť, že práve teraz majú jeden nesmierne dôležitý spoločný záujem. Zabezpečiť, aby grexit prebehol čo najbezbolestnejšie.

Odchod Grécka by znamenal neodvratnú a trvalú destabilitu eurozóny. Najdôležitejšou otázkou však ostáva, či sú členovia menovej únie ochotní žiť s rizikom, že eurozónu možno opustiť. Podľa mňa by to chcieť nemali.

Výzva na vojenskú pomoc Ukrajine je cestou do slepej uličky. Tejto krajine treba pomôcť inak.

Štvrtý jún 1989. Pre Európu znamenal tento dátum definitívny štart rozpadu komunistického systému. Pre zvyšok komunistického sveta jeho transformáciu. Ako vyzerá bilancia z pohľadu komunistov?

Keď sa konalo referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie, nezúčastnil som sa na ňom. Nebola to neúčasť z ľahostajnosti, naopak, bola to uvedomelá neúčasť: protestný prejav proti viacerým neblahým tendenciám v EÚ.

Ak chcete spoznať Londýn, môžete si objednať prehliadku autobusom s otvorenou strechou. Alebo sa môžete ako Ben Judah vydať do vyše dvadsiatky mestských štvrtí ...

Ťažko nájsť počas uplynulých štyroch rokov nejakú zásadnú reformu, ktorou by Smer poskytol Slovensku konkurenčnú výhodu alebo ozdravil niektorý z chronických problémov krajiny.