Už desať rokov existuje na Slovensku akcia Boj proti hladu. Vincentínske hnutia (od svätého Vincenta de Paul, čo bol riadny kvietok, ale o ňom inokedy) po celej krajine sa vtedy spoja a pečú medovníkové srdcia. 

Dnes opäť raz spomínam na uplynulú zimu. Nie, nie je mi horúco. Spomínam na január a na putovanie relikvií svätej Terézie z Lisieux po Slovensku.

Práve som volala s najmladšou neterou. Dostala svoje prvé vysvedčenie. V podstate ešte neriešila otázku prázdnin, celý školský rok bol pre ňu hrou, ktorú mala rada.

Počúvala som príbeh jednej ženy. Je vysokoškolsky vzdelaná, má deti, ale má ešte niečo, o čom sa často mlčí. Má manžela tyrana. Človek, ktorému sa rozhodla zveriť svoj život, ale on sklamal jej dôveru. Denne ju bije, ak nepríde v dohodnutom termíne domov, hneď jej volá, deti sú na tom veľmi podobne.

Uplynulý týždeň ma prinútil k spomienke. Boli letné prázdniny, ledva som vedela čítať, no do rúk som zobrala našu najhrubšiu knihu. Boli to životopisy svätých. 

V šatke či kočíku, v parlamenteaj inde. Patria deti na rodičovské pracoviská? Nedávno sa na tú témuna sociálnych sieťach ostreľovali húfy univerzálnych expertov. Čo hovoria bývalé deti, ktoré si to s rodičmi v práci vyskúšali?

Vždy sa zľaknem, keď počujem o streľbe. Napriek tomu, že strieľať som videla iba na filmovom plátne, viem si živo predstaviť utrpenie, zúfalstvo, strach a všetko, čo sa odohráva v ľuďoch, keď sa okolo nich strieľa.

Rehoľná sestra Hermana hovorí vo svojom videoblogu o jednom málo známom výročí.

Sestra Hermana vo svojom videoblogu hovorí o tom, že pomáhať len kresťanským utečencom nie je v poriadku.

Rehoľná sestra Hermana hovorí vo svojom videoblogu o svojich zážitkoch z ciest do Lúrd.