Všetci v politike hovoria o spájaní a už je to nuda. Tak som sa rozhodla, že ja dnes budem písať, naopak, o rozchodoch a rozlúčkach.

Tento týždeň by som sa najradšej vyjadrila k obvineniu riaditeľa Slovenskej informačnej služby Michala Aláča a riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného, pretože je to závažná udalosť a právom sa ľudia pýtajú, čo sa deje. Právna prax ma však naučila, že nie je nikdy dobré vyjadrovať sa k živým kauzám bez znalosti spisu, hoci politická prax je taká, že sa všetci vyjadrujú ku všetkému. Ja si dovolím zostať radšej právničkou než političkou.

Mať etickú dilemu a hľadať riešenie, ktoré je v záujme ochrany nezávislosti súdnictva aj novinárskej práce, je v úplnom poriadku. Kým ale k tomu pristúpime, pozrime sa poriadne, kto o týchto dilemách hovorí a čo tým sleduje.

Voľby sa blížia, čomu nasvedčuje aj stúpajúci počet káuz, vyhlásení a rôznych odporností. Takto to očividne vo volebnej kampani chodí. A keďže tieto voľby ide o veľa, je to odpornejšie ako obvykle.

Priznám sa, že sa mi tento týždeň akosi ťažko vymýšľa, o čom písať. Niežeby sa toho dosť nedialo, veď internet a sociálne siete sú plné správ o všeličom, voľby sa blížia, ale mám na to svoje dôvody, pre ktoré o tom nebudem písať.

Do volieb zostáva už len týždeň, a tak nemôžem túto udalosť opomenúť ani ja. Rozhodla som sa preto, že vám napíšem o tom, čo bude, ak...

Sú tu voľby, na ktoré sme tak dlho čakali a tak dlho sa na ne pripravovali. Moratórium už klope na dvere, a preto mám poslednú šancu prihovoriť sa vám pred voľbami.

Zvolebnieva sa. A tak je v parlamente cirkus skutočne nevídaných rozmerov.

Anna Záborská je pre mnohých synonymom zákazov, návratu do stredoveku, náboženského fanatizmu, ba zla. Rozhodla som sa vypočuť si ju naživo v diskusii s názvom „Večer s Postojom – kto je väčšou hrozbou: Fico alebo progresívci?“​

Dnes to bude o samite NATO vo Vilniuse, ale aj o tom, ako veľmi nevieme komunikovať naozaj podstatné správy.