Vystúpil som z lietadla, v hlave informácie z bezpečnostného manuálu pre rozvojových pracovníkov. Bol som v Nairobi. V očakávaní najhoršieho som zvieral veci. Vedomie, že mesto s neslávnou prezývkou Nairobbery (ktorú už prebral aj The Economist) je deviatym najnebezpečnejším mestom na svete, mi dávalo zabrať. V mojom oku bol každý druhý človek potenciálny zlodej a vrah. V uliciach bol chaos. Tisíce ľudí bezcieľne prúdili hore-dolu. Pouliční predavači čohokoľvek, od drobných sladkostí cez safari výlety až po čierne uhlie, boli často rozložení len na kuse látky na chodníku alebo na ceste. Úplne som zblbol.

Konečne sme dosiahli tú métu. Výtvarné umenie sa stalo súčasťou „najväčšej ponuky spotrebných tovarov na svete“. Tak totiž spoločnosť Amazon nazýva svoju online ponuku tovaru. Čo sa kedysi zdalo nemožné, je dnes realita.

Po tom, ako roboti vytlačili ľudí z fabrík, si brúsia zuby aj na strednú triedu. Stroje sú rýchlejšie a lacnejšie ako my, a tak automatizácia v priebehu dvadsiatich rokov ohrozí polovicu súčasných pracovných pozícií. Ako sa im teda ubránime?

Istý čas to vyzeralo, že územná celistvosť Iraku je už mimo ohrozenia. Zbežný pohľad ukazoval, že krajina síce nie je v poriadku, ale bezprostredný výbuch nehrozí. Potom sa čoraz častejšie začalo ozývať nové meno: ISIS. Bojovníci tejto organizácie možno napokon Irak predsa len rozdelia.

Skladateľ Peter Breiner sa nedávno vo svojom stĺpčeku v .týždni vysmial z nášho kolegu Jaroslava Danišku, ktorý označil New York pre obrovský počet potratov za najnebezpečnejšie miesto na zemi.

Economist ešte pred pár dňami písal, že západní turisti nemusia z Egypta utekať. Vraj majú aj lepšiu možnosť: byť svedkami týchto historických okamihov. Už vtedy, a to sa ešte nezačal pohon na novinárov v Káhire, som z toho mala zmiešané pocity.

Ak sa im doma darí, v istom bode sa pred podnikateľmi objaví otázka, či nerozšíriť ich biznis aj za hranice. O tom, ako sa naše firmy môžu presadiť medzinárodne, sme sa porozprávali s rakúskym biznis konzultantom a expertom na rozvíjajúce sa trhy, Nenadom Pacekom.

Ivan Mikloš opäť argumentuje britským týždenníkom The Economist ako arbitrom postojov v debate o dlhovej kríze v eurozóne. A spomína pritom aj Týždeň.

Economist, presnejšie jeho stĺpček Lexington, mal tento mesiac zaujímavý postreh o americkej pracovnej etike, ktorá neplatí pre všetkých, len pre tých dospelých.

Mám pre vás pár knižných tipov, ak budete na poslednú chvíľu zúfalo hľadať niečo pod stromček. Sú to všetko knihy, ktoré sa fakt dobre čítajú a neurážajú vkus ani inteligenciu čitateľa.