Niečo sa s nami v tej našej rozdelenej spoločnosti deje. Akýkoľvek opozičný postoj či kritika na adresu dnešnej vládnej koalície sa čoraz viac chápe skrátka: ako postoj „progresívcov“. Zodpovedá to skutočnosti? A komu tento trend prospeje?

Demokratické spoločnosti alebo tiež „slobodný svet“ obchádza strašidlo. Strašidlo polarizácie. Delíme sa na znepriatelené tábory, ktoré spolu prestávajú komunikovať. Niekedy sa zdá, že zostáva už len boj. Alebo nás má zachrániť úplná ľahostajnosť?

V dnešnom podcaste účinkujú Tomáš Zálešák, Juraj Petrovič, Štefan Hríb a Eugen Korda.

17. septembra 1939 vtrhla Sovietska armáda do východnej časti Poľska na základe tajného dodatku k nemecko-sovietskemu paktu z 23. augusta.

16. septembra usporiadala občianska organizácia Karpatská platforma diskusiu v priestoroch Bratislavskej Starej radnice, nadväzujúcu na deň 9. septembra, ktorý je v Slovenskej republike pamätným dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Svoju účasť som si dovolil využiť na krátku reflexiu.

„... spoločnosť, ktorá si zvykla chápať seba samú z hľadiska všeobecne platného cieľa, nemôže stratiť vieru v tento cieľ bez toho, aby upadla do úplného zmätku.“ Leo Strauss: Obec a človek (1964)

V dnešnom podcaste účinkujú Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák, Juraj Petrovič, Štefan Hríb a Eugen Korda.

Spomienky na vojnu a nacistické zločiny nebudú zdrojom poučenia, kým budú politicky zneužívané a ideologicky falšované. Zlí duchovia sa zatiaľ vracajú.

Naše verejné debaty sú plné „štátu“. Raz voláme po jeho obmedzení, zrušení či rozpustení v niečom inom (aj vtedy, keď nevieme v čom, dozaista to bude niečo skvelé). Inokedy od neho chceme riešenie bezmála všetkých našich životných problémov.

V dnešnom podcaste účinkujú Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák, Juraj Petrovič, Štefan Hríb a Eugen Korda.