Aj Bono vám dnes potvrdí, že najlepšou írskou rockovou kapelou všetkých čias boli Thin Lizzy. A to najmä vďaka jej frontmanovi Philovi Lynottovi, ktorý zomrel pred 27 rokmi.

Boj proti konzumnému kapitalizmu vždy oslovoval časť mladých ľudí, intelektuálov aj umeleckú bohému. Lenže, čo ak kontrakultúra v skutočnosti náš hospodársky systém neohrozuje, ale poháňa?

Na filmovom festivale Sundance mal koncom januára premiéru dokument Sound City, ktorý nakrútil Dave Grohl, o nedávno zaniknutom štúdiu, kde vznikli desiatky zásadných albumov popmusic. Aká je situácia nahrávacích štúdií u nás? Slovo sme dali trom zvukárom, ktorí reprezentujú tri rôzne prístupy k nahrávaniu hudby.

Tradičná liptovská chuť nemusí byť zhmotnená v bryndzi, oštiepkoch, pareniciach. Dobre vieme, že pod Gerlachom niet kávových ani čajových plantáží, a predsa sme si zvykli na popradskú kávu aj popradský čaj. Preto nikoho nemôže prekvapiť ani čokoláda z Liptova.

Tragédiou srbskej politickej reprezentácie a srbských elít všeobecne je, že si nekladú racionálne otázky, a preto nenachádzajú ani racionálne odpovede. Srbom chýba de Gaulle, ktorý nevedie vojny, ktoré nemôže vyhrať.

Reťazec situácií, ktoré väčšina ľudí neznáša. Pre mňa majú vôňu domova. Batožina na vozíkoch, hrkotanie koliesok na kufríkoch príručnej batožiny. Ešte aj predražená letisková káva má chuť dobrodružstva. Rad na check-ine a rozjímanie nad tým, kto asi kam ide. Rodinky na letné pobytové destinácie, deti s ružovými kufríkmi, backpackeri s podobne zababraným ruksakom, ako mám ja, vystrojení outdooristi v trekingovej obuvi a goratexe, manažéri v oblekoch a kravatách na prioritnom check-ine...

Legendárny americký bluesman bol vôbec prvou hudobnou hviezdou, ktorá odišla z toho sveta vo veku 27 rokov. Akoby tým určil krátku dĺžku života prekliatych spevákov, ktorí prišli niekoľko generácií po ňom.

Umelecký riaditeľ Thierry Frémaux predstavil jednu z najsilnejších súťažných kolekcií za posledné roky. Patrilo sa. Najprestížnejší filmový festival písal svoju 65. kapitolu.

Kráčali sme vyše hodiny. V Káthmandu to znamená náročnú fyzickú činnosť. Treba preskakovať veľké čierne jamy, ktoré sa znenazdajky ocitnú človeku priamo pod nohami a bez pouličného osvetlenia je to naozaj fuška (dôkazom naozaj úbohej úrovne ciest v meste je aj fakt, že taxikári obchádzajú rozbitú asfaltku popri ceste – po hline, tráve a prachu, čiže off road). Okrem jám si treba dávať pozor na hovná, ktoré ostávajú po všadeprítomných a večne oddychujúcich a pospávajúcich kravách a psoch, ďalej si treba všímať malé ohníčky, na ktorých horia každý večer smeti.

Trinásteho mája 1964 začal Richard Brautigan písať román. O dva mesiace neskôr ho dokončil a o štyri roky vyšiel vo vydavateľstve Four Seasons Foundation. Koncom roku 2011 vyšiel v slovenskom preklade a v mimoriadne pôsobivej grafickej úprave. V melónovom cukre.