V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Prečo sa v posledných rokoch vyrojilo toľko skvelých pesničkárov, ktorí v dnešnom modernom svete chodia po svete s akustickou gitarou a hrajú svoje pesničky rovnakým spôsobom, ako to robil pred päťdesiatimi rokmi americký rebel Woody Guthrie alebo v bývalom Československu napríklad Karel Kryl? Akoby boli protiváhou svetu, kde väčšinou na prvých miestach vládne ten najhorší umelý pop, ktorému aj samotní ich tvorcovia nehovoria pieseň, ale produkt.

Posmrtné albumy sú ako pohľadnice z neba. Aj keď je už spevák po smrti, stále vám k vám prehovára, no autorom nahrávok nie je umelec, ale osud.

Na Ivana Magora Jirousa spomína pre .týždeň jeho blízky priateľ a spolupracovník Vráťa Brabenec, saxofonista skupiny The Plastic People Of The Universe.

Hlavnou hviezdou minulotýždňového odovzdávania Grammy bola Adele, ale fanúšikov alternatívnej hudby potešilo, že americký pesničkár Bon Iver si z večera odniesol dve ceny.

Minulý víkend sme na odovzdávaní prestížnych cien Grammy sledovali pozoruhodný úkaz. Jedna hviezda zanikla, druhá sa zrodila.

Možno by si všetci apokalyptickí fanatici mali znova preštudovať mayský kalendár, pretože starí Mayovia tam nehovoria o konci sveta v roku 2012, ale skôr o konci hudobného nosiča, známeho ako „cédečko.“

Začiatkom novembra skončila v hudobnom šoubiznise vydavateľská značka EMI, ktorá udávala trendy v popmusic dlhé desaťročia. Jej pád je dôkazom toho, že hudba by nemala byť nikdy dojnou kravou na vyrábanie peňazí.