Som ľavičiarka! A to len preto, lebo milujem zeleninový šalát, ktorý v podstate tvorí základ môjho jedálneho lístka. Teraz mám hlavu v smútku, lebo moja obľúbená strava sa dostala na zoznam ľavičiarskych poznávacích znamení podľa českého prezidenta Václava Klausa.

Už dávno si lámem hlavu na tom, ako najlepšie pomenovať proces, ktorý teraz u nás prebieha, a ktorý ovanul už aj našich susedov.

S kolegom Breinerom v stĺpčekoch občas pindáme na domáce pomery – ja občas, on sa, podľa mňa, ráno miesto kávy nakopáva slovenským spravodajstvom.

Dnes už si na počítač môžete napojiť hocijaké bláznivé spotrebiče. Cez USB port si môžete zasvietiť lampu na stole, ovievať sa ventilátorom či prihrievať kávu.

Z minibusu som vystúpila na zaprášenú cestu a začula som smiech typický pre americké sitcomy. Otáčam hlavu za zvukom, smerom k jednej z reštaurácii. No pravdaže – na obrazovke bežia Priatelia. A v pozadí je panoráma nedotknutých laoských hôr.

V hitparáde sprostostí, ktoré socialistická škola tlačila do detských hláv, patrila jedna z popredných priečok marxisticko-leninskej definícii slobody. „Sloboda je poznaná nevyhnutnosť“ – hlásala táto perla ducha.

V obývačke je zrazu nejaká zámocká komnata. V spálni ružové kvetinky. Mama behá po byte a teší sa. Zadáva rodine a robošom úlohy a oči jej svietia. Maliar nespokojne krúti hlavou, asi má vlastný umelecký zámer, väčšina ostatných súhlasne pritakáva a oceňuje kreativitu, a ja sa len rehocem a konštatujem, že nič nie je silnejšie, ako túžba po zmene.

Mcdonaldovská strava, menovite syrový hamburger, chutili inak pred rokom 1994 a inak po ňom. Vtedy sa totiž Vincent (John Travolta) a Jules (Samuel L. Jackson) vo filme Pulp Fiction – historky z podsvetia, sediac v aute, v ktorom sa krátko po kultovom rozhovore dokrvava rozprskla ľudská hlava s mozgom, rozprávali: „A víš, jak říkaj v Paříži…

Už aby sa človek bál vyjsť z domu. Fakt. A nie preto, že by vás mohli okradnúť, ovaliť po hlave, alebo zastreliť, pravdaže omylom.

O tom, že rakúsky Saalfelden je malebným mestečkom v Tirolských Alpách, ktoré pred desaťročiami prebudila skupina džezových nadšencov, som písal na stránkach .týždňa pred troma rokmi.