Archaická. Banálna. Citobôľna. Domácka. Efemérna. Fádna. Glorifikovaná. Hendikepovaná. Chudobná. Ideologická. Jednofarebná. Krotká. Lajdácka. Malátna. Nečítaná. Odvrhovaná. Provinčná. Rozporuplná. Sentimentálna. Ťažkopádna. Umelá. Vágna. Zabudnutá. Slovenská literatúra.

Tak sa volá festival rómskej kultúry, ktorý na hrade Svojanov usporadúva Ida Kelarová. Fanúšikovia rómskej muziky mali v utorok a v stredu v Bratislave podobný sviatok – okrem Kelarovej mohli vidieť aj famóznu balkánsku dychovku Bobana a Marka Markovićovcov.

Ako hodnotí toto podnikanie a jeho budúcnosť Miroslava Vatajová, marketingová manažérka najsilnejšej kaviarenskej siete na Slovensku?

Kritický vzťah médií k

Po sérii akrobatických premetov, ktorých väčšina však nebola zmenou reality, len mediálne precenenými dramatizáciami, sa na Slovensku zrodila dohoda, že koaličná kríza sa skončila.

Odišli sme z KDH. Pokúsim sa opísať rozhodujúce okamihy, ktoré o tom rozhodli.

Dvoch básnikov a dve poetky z Liptova spája to, že vydali niekoľko zbierok, čím sa formálne zaradili medzi „profesionálnych“ autorov. Ich životy sú v mnohom podobné životom tých, ktorí poéziu nielenže nepíšu, ale ani nečítajú. Trápia sa aj s ťažkými ochoreniami a s podlomeným zdravím. Tvorba je možno pre nich terapiou.

Vo svete literatúry existuje v posledných desaťročiach niekoľko úkazov, ktoré napriek tomu, že sme už takmer všetko videli, počuli, čítali, vyvolávajú ešte nefalšovaný údiv.

Otvorená novostavba, literárny debutant Ursiny, oživená kinematografia, preložená Biblia a