O slove ľud som tu už písal, odvtedy sa nič nezmenilo, je pre mňa rovnako záhadné. V mene tohto nikým nevideného oného sa dejú divy, asi práve preto, že sa ho nemôže nikto nič opýtať.

"Mali sme vtedy iné starosti, ako lámať si hlavu nad operou alebo symfóniou. V prvom rade nebolo vôbec operného súboru ani orchestra. [...] My starší sme bývali ďaleko jeden od druhého: Bella v Sedmohradsku, Moyzes-otec v Prešove, Figuš v Banskej Bystrici, ja zas v opačnom kúte Slovenska, v letargickej Trnave."

"Veľký nedostatok bytov a z toho vyplývajúca požiadavka, že každý človek má nárok aspoň na strechu nad hlavou, núti moderných tvorcov hľadať takú formálnu reč a stavebné prvky, ktoré by pre každého boli rovnako užitočné a estetické," napísal roku 1931 bratislavský architekt Fridrich Weinwurm (1885).

Kaviareň pri tržnici je komunikačným centrom mesta. Vitálne talianske penzistky, muži s novinami pod pazuchou, ľudia na vŕzgajúcich bicykloch, obchodníci, Afričania, manažéri, tínedžeri a veruže aj my, turisti – všetci sa tu stretávame, debatujeme, pijeme kávu, nakupujeme, objavujeme, oddychujeme.

Keby európski lídri rešpektovali európske zmluvné právo, museli by Lisabonskú zmluvu, ktorú odmietli Íri, pochovať. Namiesto karu však európske mocnosti opäť pripravujú kulisy na záchrannú akciu „ako pokračovať na ceste k superštátu". Aká budúcnosť čaká Európu?

„Keď ťa to zas chytí, poklepkaj si prstami po temene hlavy, smerom odzadu dopredu,“ povedala mi jedna liečiteľka na moju trúfalú a

Je to taký náš rodinný rituál. Obed je dojedený, káva vypitá a

Ruštinárky nám do hláv tlačili naozaj všeličo. Ale v

Keňa z oblohy pripomínala krajinu krátko po bombardovaní. Oblaky modrého dymu sa vznášali nad dedinami v oblasti Rift Valley. Ešte väčší oheň horel v rozľahlých slumoch na okraji hlavného mesta Nairobi.

Ayaan Hirsí Alí sa narodila v Somálsku, vyrastala v Saudskej Arábii a v Keni, neskôr „bola vydatá“ za kanadského Somálčana, ale cestou za manželom sa rozhodla zostať v Európe.