Meno novozélandského ekonóma Sira Rogera Douglasa malo svoju váhu medzi tými, ktorí hľadali inšpiráciu a odvahu na uskutočnenie takých potrebných ekonomických reforiem, pred ktorými stáli všetky nové demokracie v strednej a východnej Európe. A zdá sa, že dodnes má.

„Tak, a teraz otočte hlavy vľavo. Vyzývať vás, aby ste vytiahli fotoaparáty, hádam nemusím... Teraz niekoľko slov k tomu, čo ste si odfotili... No a teraz zase pekne za mnou. Aby bolo doma čo pozerať, o minútu si musíte cvaknúť niečo iné.“

Alfred Gusenbauer je minulosťou. Do dejín vojde ako jedna z najsmutnejších figúr Rakúska. Ako politik, ktorý už v chlapčenských časoch sníval o tom, že sa stane kancelárom, ale nikto mu neveril.

Osamelý intelektuál po sedemdesiatke, pisárka s nádherným zadkom, jej milenec a text. Pisárka krúti nad textom hlavou. Nuda, skutočný život je úplne iný.

Na Liptove v týchto dňoch vystúpi Ivan Mládek. Zaspieva určite aj legendárneho Jožina z bažin. Pražáci a iní turisti sa však musia dobre pozerať, či im nad hlavami nepreletí skutočné práškovacie lietadlo. Čo sa deje? V našich lesoch sa opäť rozpútala vojna medzi lesníkmi a ochranármi. Tentoraz o chemické postreky.

Vyrastal s matkou a siedmimi súrodencami v slume. Keď vyštudoval, rozhodol sa pomáhať chudobným deťom. Začal tým, že najchudobnejšie deti v nairobskom slume učil sadiť stromy. Za najväčší problém Kene považuje skorumpovaných politikov a pokryteckých predstaviteľov cirkvi. Moses Ndungu.

O slove ľud som tu už písal, odvtedy sa nič nezmenilo, je pre mňa rovnako záhadné. V mene tohto nikým nevideného oného sa dejú divy, asi práve preto, že sa ho nemôže nikto nič opýtať.

"Mali sme vtedy iné starosti, ako lámať si hlavu nad operou alebo symfóniou. V prvom rade nebolo vôbec operného súboru ani orchestra. [...] My starší sme bývali ďaleko jeden od druhého: Bella v Sedmohradsku, Moyzes-otec v Prešove, Figuš v Banskej Bystrici, ja zas v opačnom kúte Slovenska, v letargickej Trnave."

"Veľký nedostatok bytov a z toho vyplývajúca požiadavka, že každý človek má nárok aspoň na strechu nad hlavou, núti moderných tvorcov hľadať takú formálnu reč a stavebné prvky, ktoré by pre každého boli rovnako užitočné a estetické," napísal roku 1931 bratislavský architekt Fridrich Weinwurm (1885).

Kaviareň pri tržnici je komunikačným centrom mesta. Vitálne talianske penzistky, muži s novinami pod pazuchou, ľudia na vŕzgajúcich bicykloch, obchodníci, Afričania, manažéri, tínedžeri a veruže aj my, turisti – všetci sa tu stretávame, debatujeme, pijeme kávu, nakupujeme, objavujeme, oddychujeme.