Ešte prednedávnom sa všetky parlamentné strany zhodli, že o kandidátoch na funkciu prezidenta budú uvažovať až po parlamentných voľbách. Ale niečo sa zmenilo.

Ivan Šimko vždy prejavoval veľkú náklonnosť k porušovaniu lojality. Jeho zlyhanie vrhá zlé svetlo na fungovanie celej vlády, pretože je založené na vzájomnej lojalite medzi prezidentkou a členmi vlády. Dnes nikto nevie, čo Zuzana Čaputová urobí, ale tým najlepším riešením by podľa Petra Zajaca bolo, keby Ivan Šimko rezignoval. Ak neodíde on, tak je skoro isté, že odíde Štefan Hamran.

Z veľkého spájania neostalo nič, len akási vnútropodniková turistika a niekoľko mizerných zákonov, ktoré prijal rozgurážený parlament. Poslanci si prišli na svoje. Konečne zavládla masová ľudová tvorivosť.

Namiesto vrcholiacej predvolebnej kampane v kľúčovom zápase o demokraciu, ako boli pomenované tieto parlamentné voľby, sa nedá pohnúť. Máme horúčavy a psie dni.

Čo ťahá Slovensko ku dnu? Spory jednotlivcov, alebo systémové chyby, aké by sa dali vychytať a opraviť? Od odpovedí závisí, či bude dno ďalej pohyblivou veličinou.

Začať ako politický ochotník z Trnavy a stať sa lídrom opozície, vlády a napriek zlyhaniu ešte aj ministrom financií je niečo. Ale vyhrať voľby, a musieť po roku opustiť úrad vlády a po dvoch aj štátnu kasu, je tiež niečo. Čo vlastne?

Vláda Igora Matoviča mala byť podľa Jána Budaja a Milana Kňažka druhým Novembrom 1989. Výsledkom je najväčšie zlyhanie ponovembrovej politiky.

Rozhodnutie o osude Slovenska sa blíži. Stabilná koalícia bez SaS nie je možná, a tá trvá na odchode ministra financií. V tejto kritickej situácii sa nahlas ozvali umelci z námestí Za slušné Slovensko. Tu je ich výzva.

Nová vláda Eduarda Hegera sa zneschopnila, ešte než začala vládnuť. Bude to vláda bartrovania, odkázaná mocensky na vzájomné vydieranie a podporu opozície.

V úbežníku, nulovom či úbežnom bode prepadnutia, sa vodný tok stráca pod úrovňou terénu. Robert Fico sa dnes ocitol v úbežníku, hoci jeho hlásne trúby to ešte nevedia alebo sa aspoň tak tvária.