Milí čitatelia, ak sa kvôli tvrdohlavému Sulíkovi, ktorý údajne ohrozuje euroval, euro a dokonca aj samotný mier v Európe, strhávate v noci zo snov, doprajte si ešte pokojný spánok. Nemeckých politikov, novinárov a ekonómov zatiaľ nijako zvlášť netrápi, čo spraví Slovensko s eurovalom. Vášnivo diskutujú o inom: o finančných pákach, o Spojených štátoch európskych a teraz najmä o Grécku. Viac v mojom Nemeckom diári.

Môžete ju vidieť ako obeť, môžete s ňou sympatizovať. Ale zodpovednosti ju nezbaví nikto.

Ficova vláda sa podľa Ivana Mikloša vydala pri konsolidácii v rozpočte presne opačným smerom, ako odporúčajú renomovaní ekonómovia a významné medzinárodné inštitúcie.

Sotva uplynul týždeň a v Európe už naozaj každý zabudol, že s istou krajinkou tam kdesi pod Poľskom, kde sa kvôli eurovalu rozpadol dovtedy známy svet, bol chvíľku nejaký problém. Na stole sú oveľa vážnejšie veci: ohrozenie Francúzska, hroziaca vzbura nemeckých poslancov a fiškálna únia pre eurozónu. Viac v mojom pravidelnom Nemeckom (lepšie povedané Nemecko-slovenskom) diári.

Grécky minister financií Varoufakis vie pracovať s obecenstvom. Na konferencii v Aténach si napríklad tento akademik so skúsenosťami zo Sillicon Valley pohrával s prevažne pravicovými účastníkmi.

Ivan Mikloš opäť argumentuje britským týždenníkom The Economist ako arbitrom postojov v debate o dlhovej kríze v eurozóne. A spomína pritom aj Týždeň.

Tento titulok vyzerá trochu silene. Na slovenskej politickej scéne naozaj sotva nájsť rozdielnejšie typy politikov než sú Matovič a Dzurinda.

Sulík v spore o druhý euroval vyhrá a Dzurinda s Bugárom a Figeľom prehrajú. Budú musieť ustúpiť.

Po dlhej pauze sa vraciame s rubrikou Trikrát na okraj: tentoraz o bratislavskom ťažení Uwe Kruppeho, bláznivom pokračovaní vojny Mikloš-Radičová a o obnovení sanatória Koch.