Vládna moc uplatňuje Orbánovskú metódu glajchšaltovania médií. Internet je preplnený nenávisťou. Dezinformačné servery vytláčajú z verejného priestoru seriózne spravodajstvo a analýzy. Novinári čelia nenávistným kampaniam a nátlaku. Čo s tým ešte môžeme urobiť?

Vláda sa pokúša dostať pod svoj vplyv všetky televízie, nielen RTVS. Pod lampu sme si preto pozvali troch ľudí. Je tu Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá bola v RTVS, Jana Krescanko Dibáková z televízie JOJ a Martin Halanda z Markízy.

Vykoľajený jedinec zaútočil na Roberta Fica a postrelil ho. To sa nemalo stať. To, čo nasledovalo po atentáte, je však rovnako nemysliteľné: Obviňovanie opozície, zvaľovanie viny na kritikov a zrejme aj útok na podstatu demokracie.

V živote krajiny sa občas stane prelomová vec. Teraz čítame a počúvame, že sa chystá správa tajnej služby o tom, ako to bolo s atentátom na premiéra. Obklopujú ju protichodné tvrdenia aj šikana zo strany štátu. Čo to o nás vypovedá? Hovorí policajný exprezident Štefan Hamran.

Bol policajným prezidentom, takže má skúsenosť so silou a útokmi korupčného prostredia. Dnes je poslancom za opozičné PS a vidí silu vládneho revanšu. Napriek tomu tvrdí, že koalícia stratí silu a potom aj moc. Jaroslav Spišiak.

Mnoho potrebných zmien sa sotva zrealizovalo s krehkými výsledkami, a dnešná vláda nás zase vracia späť. Kam až? Čelíme pomste za rok 1989? Dokáže opozícia nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o základné princípy slobodného zriadenia?

Tá otázka o pripravenosti opozície mi tak trochu pripomína nápis na pracke opasku pioniera: Buď pripravený/Vždy pripravený. Ale ako je to naozaj?