Vládna koalícia, ktorá vyhlásila vojnu politickým a zo zahraničia financovaným mimovládkam, vyhadzuje z poradných orgánov vlády predstaviteľov nezávislých občianskych organizácií a na uvoľnené miesta dosadzuje – čuduj sa svete – práve predstaviteľov politických a zo zahraničia financovaných mimovládok.

V týchto dňoch si pripomíname výročie Nežnej revolúcie. Na námestiach sme si vybojovali slobodu, časti ktorej sa dnes dobrovoľne vzdávame, pretože koketujeme s neslobodnými režimami. Za 35 rokov sme mnohé boje vyhrali a mnohé aj prehrali.

Pavel Traubner sa narodil 2. mája 1941 a prežil podľa vlastných slov nie celkom príjemné detstvo, pretože mal židovských rodičov, ktorí sa hlásili k židovstvu aj počas holokaustu. Článok prípomíname pri príležitosti jeho úmrtia dňa 14. novembra 2024.

Čo sa zmenilo od Novembra 1989? Čo zostalo? V čo sme vtedy dúfali, a o čo nám ide dnes? Aké sú úspechy a neúspechy? Odpovedajú osobnosti a aktéri revolučných udalostí.

Do Prahy chodíme s manželkou 17. novembra už dlho. Raz sme išli náhodou a ostali sme úprimne prekvapení. Na rozdiel od oficiálnych aj neoficiálnych, ale predsa oddelených akcií na oslavu Novembra 89, na ktoré sme boli zvyknutí z Bratislavy, zdalo sa, že oslavou Novembra žije celá Praha. Odvtedy sa pre nás návšteva Prahy 17. novembra stala každoročnou tradíciou.

Bolo to také zvláštne okrúhle výročie Nežnej revolúcie. Určite som nebol sám, komu (bez akejkoľvek rezignácie) napadlo, že ideály Novembra prehrali. Že zlo, ktoré sme odplašili z našej krajiny sa vrátilo, teraz sa mstí za všetky tie roky a pravda a láska sa krčí niekde v podzemnom kryte.

Po páde komunizmu sme dostali priestor formovať, v akom prostredí budeme žiť. Vraciame sa ale dnes do prostredia, kde je slobodná vôľa trestaná a ľudskosť podozrivá? Pod lampou sú Katarína Batková, Marcel Zajac a Juraj Rizman ako zástupcovia občianskej spoločnosti.

Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.

Post Bellum konštatovalo, že na to, aby sa niekto stal strážcom demokracie stačí málo, a to ísť voliť.

Prečo nevieme spolu kultúrne komunikovať citlivé témy, ako napríklad sexuálnu orientáciu, náboženstvo, iný pohľad na život? Z akých dôvodov sa pre opačný názor napr. na očkovanie alebo vojnu na Ukrajine dokážeme vyhrážať iným ľuďom smrťou? Počuť na Slovensku naozaj viac zlo ako dobro?