Ján Budaj a Milan Kňažko sformulovali v lete 2019 trojbodový manifest demokratickej zmeny Slovenska. Bol to asi najambicióznejší program po Novembri 1989.

Zdôraznil, že s návrhom na opätovné zavedenie obedov zadarmo z dielne Sme rodina nesúhlasil, pretože toto opatrenie nie je kryté v rozpočte.

Ani nie k ďalšej geniánej atomofke, lebo však fšeci už povedali všecko na toto margo. Skôr k tomu, že sme sa postupnou rakovinou populizmu v tejto krajine premetastázovali do totálneho rozvratu verejnej mienky a očakávaní verejnosti. Štát je tu, aby sa postaral a aby rozdával.

Robert Kaliňák je Ficova šťuka a nie minister Blanár. Som zvedavý, aké kompetencie ešte postupne preberie táto pravá šťuka.

34 rokov po Nežnej zažívame prvý skutočný a reálny pokus o kontrademokratickú revolúciu. A sme akýsi zaskočení. Asi ako keď je niekto zaskočený infarktom. Síce húlil 40 denne, mal 30 rokov nadváhu, pohyb žiadny, klobásu zajedal salámou, už nejaký čas ho pichá za hrudnou kosťou... Ale – aký šok – infarkt.

Slovensko stráca svoj kredit, nadobudnutý po útoku Ruska na Ukrajinu. Ak nebudeme chrániť vonkajšie hranice Európskej únie, doplatíme na to. Rozhovor s exministrom Rastislavom Káčerom o bezpečnostnom postavení Slovenska.

V predvolebnej kampani nás strany dnešnej vládnej koalície zaplavovali prázdnymi frázami o „silnom štáte“ a „suverénnej politike presadzujúcej národno-štátne záujmy“. Aká je realita?

Káčer označil vstup Slovenska do EÚ za dôležitý impulz k posilneniu demokracie a zlepšeniu životných podmienok občanov SR.

Sme svedkami erózie zdravého rozumu. Dezinformácie sa podieľali aj na odchode Veľkej Británie z EÚ. Káčer pred nimi varoval aj vtedajšieho britského premiéra Davida Camerona. Nikto ho nepočúval a to sa celé roky deje aj na Slovensku. Dobrý výsledok jesenných volieb bude, ak nenastane katastrofa.

Minulý týždeň bol opäť raz politicky zábavný. Len to bola sranda iná, bol to smútok. Nastupuje úradnícka vláda, ktorú niektorí volajú aj prezidentská.