Spomienka na február 1948 vyvoláva nepríjemné asociácie. Nie pre riziko doslovného opakovania udalostí; dejiny sa nepohybujú mechanicky v kruhu. A predsa sa v udalostiach môžu prejavovať isté konštanty, ktoré pôsobia na správanie aktérov; a aj následky takéhoto správania môžu byť podobné.

V novom diele podcastu účinkujú Marína Gálisová, Juraj Petrovič, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb. Moderuje Eugen Korda. 

Po tom, čo sme tu naposledy hovorili o konfrontácii kresťanstva v 20. storočí s nacizmom, komunizmom a ďalšími ideologickými hnutiami, som si musel s ľútosťou uvedomiť, že tu zostalo príliš mnoho nedopovedaného. Spomínaná konfrontácia bola len vyvrcholením oveľa dlhšieho vývoja. A ani tu, ako je zrejmé, sa príbeh nekončí.

„Nie, neochránim vás. Vlastne ich posmelím v tom, aby robili čokoľvek, čo sa im zapáči!“ Toto posledno-víkendové Trumpovo vyjadrenie na zjazde Republikánskej strany v južnej Karolíne na adresu spojencov NATO má svoj kontext v ostatných slovách prejavu. Tie však vyhlásenie neospravedlňujú. A zdá sa, že aj zastierajú jeho skutočné motívy.

V najnovšom diele podcastu účinkujú Marína Gálisová, Juraj Petrovič, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb. Moderuje Eugen Korda. 

Zdá sa, že samozvaný protiizraelský aktivizmus sa Rogerovi Watersovi prestáva vyplácať. Hoci, priznajme si, dosť dlho mu to s ním – najmä v istých kruhoch – vychádzalo, a dá sa očakávať, že niekde tomu tak bude aj naďalej. A je tu ešte viac nemilých súvislostí.

Problém nie je neznámy, a predsa ho tu máme v novej podobe, na ktorú nemusíme byť pripravení. Je aj dnešný a slovenský, no jeho kontext je oveľa širší a starší. Kresťanská cirkev (povedané so široko ekumenickým záberom) je znova v stave skúšky. A v krízach vyvstávajú pokušenia hľadania pochybných spojenectiev.

V najnovšom diele podcastu účinkujú Marína Gálisová, Juraj Petrovič, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb. Moderuje Eugen Korda. 

21. januára sme si mohli pripomenúť okrúhle, totiž sté, no takmer zabudnuté výročie smrti V. I. Lenina. Zvláštny pocit: pamätám si z detstva oslavy Leninových nedožitých stých narodenín. Prečo však o tom dnes zase hovoriť?

A v novej verzii. Patrí k ľudskej povahe, že nové výzvy posudzujeme vo svetle minulých, ktoré sme viac či menej úspešne zvládli, no ktoré nikdy nie sú celkom totožné. Má to aj ďalší prirodzený, no nemilý dôsledok: nevieme dosť efektívne predchádzať niečomu, či aspoň zmierniť prípadné dopady niečoho, čím sme zaskočení – či už pre nedostatok skúseností, alebo preto, že dostupné skúsenosti ignorujeme.