Útočiť mal 18-ročný žiak gymnázia. Polícia ho zadržala.

Zbabelý útok na učiteľku, žiačky a žiakov a zmarené životy sú príkazom k solidárnemu tichu. Kto to necíti, ako páni Danko a Matovič, sám sa vylučuje z dospelej verejnej diskusie.

Podľa zákona teraz musí čínsky vlastník sociálnu sieť predať do nedele, inak bude v USA zakázaná.

V kinách je film o Marii Callasovej. Nezaspieva v ňom síce žiadnu áriu z Madam Butterfly, ale je obklopená takým prepychom, že by na to predseda nemal brať frajerku. Inak mu otrieska o hlavu, po akých hanojských dierach ju to vláčil.

Mladá generácia vo svete plnom kríz odmieta dospieť, hoci by už mala mať podiel na ich riešení. Tak znie častá výčitka, ale nie je to náhodou inak?

Myslím si, že venovať sa novému aranžmánu štátnej hymny je úplne bezpredmetné, tak z odborného, ako aj laického hľadiska. Dôvodom je spôsob, akým aranžmán vznikol, a čo sa okolo neho deje.

Je zima, ale tak to s protestmi, zdá sa, chodí. Buď je zima alebo veľmi teplo. Ale ľuďom je to jedno. Ak treba, prídu. Takto pred týždňom bolo „zahrievacie kolo“ protestov proti úplne zrejmému smerovaniu Fica do Putinovho tráviaceho traktu. Dnes sa tieto prúdy pretavili do mítingov v rovných 12 mestách na Slovensku.

Po sviatkoch skúsim úvahu o verejných financiách trocha inak. Aj o konsolidačnom potenciáli našej duše.

Asi sa nedozviete nič nové, keď vám poviem, že orchestre, kapely a aj sóloví hudobníci sa ladia podľa komorného A. Možno viete (minimálne keď hráte na nejakom hudobnom nástroji) aj to, že komorné A má frekvenciu 440 hertzov, to znamená, 440 vibrácií (napríklad struny) za sekundu. Komorné A v novej verzii hymny je však naladené na 432 hertzov. Prečo?

Už architektúra viedenského kulturhausu WUK vás očarí. Síce ste len pár kilometrov od hlavného mesta Slovenska, ale ihneď pochopíte, že ste v úplne inom kultúrnom kontexte. Na to, čo sa momentálne deje v oblasti kultúry na Slovensku, by vo Viedni len ťažko hľadali slová...