Nikto mi nemusí vysvetľovať, že tradícia snáh o politické „vyvažovanie“ vplyvu západu a východu je – najmä pre nás, Slovákov – nešťastná a nebezpečná. Ak však chceme na romanticko-slavianofilskú, komunistickú, pro-kremeľskú či podobnú mytologizáciu udalostí z deviateho storočia odpovedať tým, že budeme na tieto udalosti prikladať pravítko zhotovené podľa našich dnešných politických či ideologických predstáv a terminológie, sami na to ideme z veľmi nešťastného konca.

Takmer som na to výročie zabudol. Tohto roku je to však okrúhle výročie; a aj keby nie, týka sa pálčivo aktuálnych tém, ktorých platnosť sa neobmedzuje na jeden deň v roku, tobôž dekáde. 25. júna 1903 sa v Motihari (India, Bengálsko) narodil Eric Arthur Blair, známejší pod spisovateľským menom George Orwell.

V najnovšej epizóde Týždňa s .týždňom sa Eugen Korda rozpráva s kolegami aj o tom, prečo parlament plný hrubých ľudí nechce rokovať o hrubom Kollárovi.

S kolegom Tomášom Zálešákom, ktorý vyučoval na katedre politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity a dlhodobo sa zaoberá o. i. problematikou ideológií, totalitarizmu a demokracie, sme hovorili o pojmoch a vzťahoch Západu a Východu, perspektívach demokracie a slobody, Slovensku, Rusku a ďalších súvisiacich otázkach.

Máme viac než tri dekády od pádu železnej opony aj od konca tunajšieho komunistického režimu. A znova trpíme úzkosťou ohľadom našej destinácie. Budeme Východ alebo Západ? Kam teda patríme? A čo pre nás znamená Západ v politickom zmysle?

V najnovšej epizóde Týždňa s .týždňom sa Eugen Korda rozpráva s kolegami o tom, čo znamená Prigožinova vzbura, s kým má Fico podobné názory a čo bude s Borisom Kollárom.

Správy hovoria o rastúcom počte samovrážd v Severnej Kórei. A viete, čo na to milovaný Vodca? Zakázal páchať samovraždy. Chápete? Zakázal.

Bývali časy. Boli sme súčasťou sovietskeho bloku a mnoho rokov sa povinne učili ruštinu (čo je jeden z dôvodov, prečo ju väčšina populácie nikdy poriadne neovládala). Každodenná skúsenosť šedivej, ubíjajúcej bezútešnosti reálneho socializmu fatálne odoberala presvedčivosť opakovaným tvrdeniam oficiálnej propagandy o nadradenej kvalite všetkého ruského.

V najnovšej epizóde Týždňa s .týždňom sa Juraj Petrovič rozprával s kolegami o dôležitosti odsunu sovietskych vojsk po Novembri 89, o nekandidovaní Zuzany Čaputovej aj o prehlásení ukrajinského Holodomoru za genocídu.

Stav, v ktorom sa dnes slobodné politické zriadenie opätovne ocitá pod tlakom najrôznejších pochybných alternatív, nás núti znova sa zamýšľať nad niektorými základnými podmienkami našej politickej existencie.