Nie sú to žiadne trblietavé hviezdy. Nemajú marketing, nerobia škandály, nepíše o nich ani len bulvár, nehrajú ich žiadne rádiá, svojou hudbou nezarábajú. Ale postupne z nich vyrastá čosi hlboko pravdivé a čosi naozaj krásne.
Keď sa povie československá Nová vlna, človeku napadne niekoľko vecí: výborné filmy, Forman, FAMU, spoločenské uvoľnenie, trezor... A tiež otázka, ako to všetko bolo možné.
„Rizikový zápas“ v Dunajskej Strede zbavil nacionálne harašenie nad Dunajom operetného oparu, v akom sa azda vznášalo. Vierou, že iskra z politiky na ľud aj tak nepreskočí, otriasol policajný zákrok, ktorý pootvoril dvierka myšlienkam, aké vyzerali po vstupe do únie prekonané.
Je to už veľmi dávno, čo sa niekedy v polovici decembra 1989 uskutočnilo prvé stretnutie Občianskeho fóra s Verejnosťou proti násiliu na bratislavskej pôde.
Hovorili sme skôr vo filozofickej ako praktickej rovine o tom, ako by sa mala profilovať tvár našich hnutí.
