Občas si vravím, že tu v strednej Európe prežívame najlepšie časy, aké sa nám kedy pošťastili. Posledné týždne, keď sa Česko, a vďaka nemu aj ostatné krajiny naokolo, vrátili do doby alkoholového temna, ma však z tejto istoty vykoľajili. Najmenej dve desiatky ľudí, ktorí zomreli len preto, že si dali „frťana“, to je niečo, o čom som dosiaľ len čítal alebo začul. A to som, pokiaľ ide o alkohol, zažil toho už dosť.

Lykožrút je vďaka Generálnej prokuratúre opäť témou. Aktuálny príbeh z Vysokých Tatier ukazuje, že nie celkom neoprávnene.

Vlani v lete sa mi snívalo o Vladimírovi Putinovi. Prebudil som sa, otriasol sa a dal som sa dokopy, vyšiel som z bytu a zamieril k výťahu. Mal staré, umelé tlačidlá zo sovietskej éry. Stlačil som prízemie. Až dolu.

V minulosti sa poľovné revíry na Slovensku prideľovali podľa straníckeho kľúča. Za prvej Ficovej vlády sa k nim dostalo viacero ľudí blízkych HZDS.

Na rozdiel od skvelého ruského filmu nespočíva svojráz nášho národného lovu v bizarnostiach. Čestných poľovníkov už dve desaťročia hnevá, že mnohé revíry si za podmienok nevýhodných pre štát prenajali Mečiarovi, neskôr Ficovi spriaznenci. A búria sa aj proti novele zákona o poľovníctve.

Primitívi z Bonanna chcú takmer milión eur, prezident nevie, kde je, keď na poľovačkách tečie ľudská krv, Lampa dostala megapokutu, lebo dotknutí do nej odmietli prísť. Čo s tým?

Písanie o poézií je niekedy samo poéziou. Je to tak napríklad v denníkovom texte Petra Zajaca, ktorému dal podnadpis Poetický diár 2012.

V polovici októbra sa objavila správa, že na Dubníku pri Prešove po deväťdesiatich rokoch obnovili ťažbu opálov. Ide o jediné ložisko týchto drahokamov v Európe, ktoré je najstaršie na svete. Zachváti Šariš opálová horúčka?

KNIHA Kjersti A. Skomsvold: Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia (Premedia, 2012)

KNIHA Balla: Oko KK Bagala, 2012 Ballovo Oko by si zaslúžilo väčší priestor, no k autorovi hustých, úsporných textov aj my pristúpime husto a úsporne. „Je tento les taký dôležitý?" pýta sa v tretej a zároveň poslednej poviedke v knihe Herceg rozprávača. „Pravdaže je. Aký zmysel by malo chodiť po lese, ktorý nie je dôležitý?"odpovedá mu otázkou rozprávač. Tak aj táto 99-stranová knižka. Je dôležitá.