V roku 2015 pretiekol hrniec a začal sa masový exodus utečencov z Líbye a ďalších afrických krajín, z Blízkeho a Stredného východu, z Iraku, Sýrie, Afganistanu. Čo o nás prezradil?
Na konci sedemdesiatych rokov u mňa býval jeden iracko-kurdský utečenec. Mal som vtedy izbu navyše. On bol utečenec a nepriniesol si so sebou vôbec nič.
Témou dňa je vládnutie so Smerom. Ako nová, vzrušujúca alternatíva. Žeby niekto iný o pár mesiacov vyhral voľby, je predsa nepravdepodobné. Tak poďme na to inak, bez predsudkov.
Reportér .týždňa Andrej Bán sa nedávno vrátil z gréckeho ostrova Lesbos. Opisuje, ako vyzerala situácia na mieste, kam každý deň prichádzajú člny s migrantmi.
„Ve škole nás zkoušeli z antiky latiny/a jiných nepotřebných věcí/neučili nás jak se chovat/v koncentračním táboře/vyměnil bych jedničku ze zeměpisu/za schopnost krást brambory/všechno co vím je tu nepotřebné/nebo chápané úplně jinak/lékařů je třeba se obávat/kriminálníci plní roli nadřízených/s inteligencí se tu člověk musí skrývat/jako s nenapsaným úkolem/neustále nastavujeme druhou tvář/celí jsme utvoření z druhé tváře“...
Samit EÚ o utečencoch bol skutočne núdzový. Zvolaný pod tlakom humanitárnej krízy, plný neobratných pokusov o ľudskosť a až príliš obratných snáh o únik pred zodpovednosťou. Výsledkom je otáznik, ktorý visí nad utečencami aj nad zjednotenou Európou.