Štyridsaťtriročný americký pesničkár Beck vie vždy prekvapiť. Koncom februára mu vyšiel skvelý album Morning Phase, v poradí už dvanásty, ktorý je udalosťou týchto týždňov. 

Ten záber sa stal skoro proroctvom. John Fitzgerald Kennedy, obrátený chrbtom k fotografovi, netušil, že muž za ním stláča spúšť – tak ako to netušil 22. novembra 1963 v Dallase. Šero, ktoré postavu obklopuje, akoby skrývalo sprisahancov.

Keby nebolo Dallasu, nebolo by ani Camelotu. Nebyť tých pamätných dní medzi Dealey Plaza a cintorínom na Arlingtone, nemali by sme ani Kennedyho ako brilantného štátnika. Tie štyri dni vytvorili Kennedyho mýtus. Ale efekt sa stráca.

Veta „jeden akord a pravda“ sedí na Lou Reeda ako uliata, no v skutočnosti tento newyorský hudobník, ktorý zomrel minulý týždeň, svojou tvorbu tento slogan vlastne vymyslel.

Existujú dva druhy ľudí. Jedni si myslia, že každý bude, alebo mal by byť, zachránený. Iní si myslia, že to tak nie je a nemusí byť.

Konzervatívci po celom Západe oplakávajú krízu rodiny. Prinášame esej významnej americkej intelektuálky, ktorá túto krízu vníma optimisticky. Rodina a náboženstvo sú podľa nej od seba závislé a kríza je krok od ich oživenia.

Bratia Coenovci nakrútil ďalší klasický film. Jeho hrdinom je folkový spevák Llewyn Davis, ktorý sa snaží presadiť na newyorskej folkovej scéne začiatku 60. rokov, ale ako to v ich filmoch býva, nie všetko ide podľa jeho predstáv.