Počúvame o „kríze demokracie“. Volanie po „autentickej“ demokracii, po jej rozšírení na všetky sféry nášho života je rovnako všadeprítomné, ako – čuduj sa svete – sťažnosti na demokraciu, ktorá nie a nie viesť k výsledkom, po ktorých túžime.

Slovensko má problém. Vláda sa rozpadla, blížia sa voľby, no znovu raz nie je celkom jasné, akou krajinou chceme byť. Sme beznádejne rozdelení, nemáme sa radi. O rozhovor sme v tejto situácii požiadali prezidentku Zuzanu Čaputovú.

Jeffrey Gedmin bol štyri roky šéfom Rádia Slobodná Európa/Rádia sloboda (RFE/RL). V tomto rádiu, ktoré kedysi prinášalo pravdu a fakty toľkým obyvateľom komunistického bloku, je dnes členom správnej rady. Je slobodný svet schopný poraziť Putina? Čo na to potrebuje?

Slovenská spoločnosť, kde Zuzana Čaputová zvíťazila v prezidentských voľbách, bola iná ako tá, v ktorej sme dnes. Ako v prudkých zmenách obstála vo svojom úrade? Pýtame sa ľudí, na mienke ktorých záleží.

Jeff Gedmin ako riaditeľ Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda mal možnosť osobne spoznať lídrov krajín strednej a východnej Európy, bývalých disidentov, ktorí boli po páde železnej opony kľúčoví. Čím boli výnimoční? V čom na nich nadväzuje Zuzana Čaputová?

Uplynuli už štyri roky, odkedy sa Zuzana Čaputová stala slovenskou prezidentkou. Novinári Štefan Hríb, Martin Mojžiš, niekoľko osobností verejného života a riaditeľ Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda Jeff Gedmin hodnotia jej doterajšiu prácu.

Leto je tu a každý z nás si zaslúži oddych, vypnúť z pracovných a domácich povinností. Niekto má rád more, iný hory, ale ďalšiemu stačí aj dovolenka na svojej záhrade. Naši redaktori sa s vami podelia o svoje obľúbené miesta.

.týždeň, .klub pod lampou a Rádio Jazz vytvorili spoločný priestor pre kvalitu. Hovoria o tom Martin Valihora, Peter Lipa a Štefan Hríb.

Bývali časy. Boli sme súčasťou sovietskeho bloku a mnoho rokov sa povinne učili ruštinu (čo je jeden z dôvodov, prečo ju väčšina populácie nikdy poriadne neovládala). Každodenná skúsenosť šedivej, ubíjajúcej bezútešnosti reálneho socializmu fatálne odoberala presvedčivosť opakovaným tvrdeniam oficiálnej propagandy o nadradenej kvalite všetkého ruského.

Medzi signatármi listu sú Salman Rushdie, Herta Müllerová, Margaret Atwoodová či Elfriede Jelineková.