Všimol som si to už pred niekoľkými rokmi, keď som sa svojim poľským priateľom v Gazete Wyborcze zmienil, že 8. mája máme voľno. „A čo to máte za sviatok?“ pýtali sa trochu nechápavo. „Predsa koniec druhej svetovej vojny,“ odpovedal som. „A to vy máte ako štátny sviatok?“ dostal som ďalšiu otázku. Poliaci totiž ôsmeho aj deviateho mája (to slávia víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne Rusi) idú normálne do práce. Pretože Poliaci majú pocit, že ôsmeho ani deviateho mája nemajú čo oslavovať. Majú pocit, že vojnu nielenže nevyhrali, ale že sa pre nich v máji 1945 ani neskončila.

Pred vyše piatimi tisícročiami žil v dnešnom severnom Taliansku, v údolí menom Val Venosta, územčistý šľachovitý chlapík, ktorému ťahalo na päťdesiatku. Jedného májového dňa sa vybral, nevedno presne prečo a kam, naprieč Alpami.

Najnovší film fínskeho filmového veľmajstra Akiho Kaurismäkiho La Havre sa premieta s najnovšou slovenskou animovanou snímkou Posledný autobus. Zas raz tak máme možnosť v distribúcii vidieť aj niečo kratšie a nie hrané.

Na sociálnych sieťach sa občas objavia šokujúce správy, napríklad že deviantný poľovník zastrelil sučku nemeckého ovčiaka – náhradnú matku malého rysa, ktorého sa ľudia s jej pomocou snažili vrátiť do prírody. Aj také prípady zbytočne vyostrujú vzťahy medzi poľovníkmi a ochranármi.

Dorota Nvotová nahrala v Nepále album Just! a potom so svojou nepálskou kapelou prišla na Slovensko. Album vzbudzuje rozpaky, koncerty nadšenie.

Nudí vás každovečerné hľadanie zmysluplného televízneho programu? Prečítali ste už všetko z knižnice? Nelákajú vás hypermarkety hudobných festivalov, bojíte sa ísť do lesa – „lebo medveď“? Ste znudení tak, že vám nepomôže ani obliatie pramenitou vodou? Kúpte si lietadlo. Alebo loď, tank či vlak.

Začína to byť z roka na rok radostnejšie – ísť do kina na nový slovenský hraný film. Skvelý divácky pocit. Je preč hanba, strach, istota, že to zase raz bude stopercentne iba hlúpy prepadák.