My, čo čítame .týždeň odzadu, sa na nič nehráme a otvorene priznávame, že máme na Vianociach radi aj ich konzumnú stránku, darčeky. Nezľakneme sa ani najťažšej úlohy prezradiť vlastné tajné želania a napísať cvičný list Ježiškovi.

Druhá svetová vojna sa pre mňa začala v pohodlnom vidieckom hoteli v západnom Devonshire. Rodičia v mojej súkromnej škole v Hertfordshire dostali oznámenie, že vyučovať sa bude „zatiaľ“ v Devone, ďaleko od hrozby nemeckých bômb a invázie.

Referendum ukázalo, že o čo menej sa tu vieme počúvať, o to viac sa vieme primitívne zraňovať. Je to veľká výzva. No prichádza aj druhá.

Inscenácia Bál, ktorú na motívy poviedok Boženy Slančíkovej-Timravy napísal Daniel Majling, je smutnou groteskou, v ktorej sa odráža bieda nášho národa s nemilosrdnou ostrosťou.

Posledné týždne sa nič nedialo. Pripomína mi to Wernishom nájdený text, keď robil nočného strážnika a v knihe zápisov našiel text: Dnes v noci sa nič nestalo, len medzi druhou a treťou hodinou v noci som spadol zo stoličky. Včera vypukol útok udalostí. Ako hovorí Neil Gaiman, udalosti sú zbabelci, útočia v svorkách. Mám rád anglické slovo coward, znie tak starodávne.

Narodil sa v roku 1938, zomrel – podľa mnohých z nás, čo sme ho poznali akosi priskoro – v januári 2006. Jeden z najvýznamnejších evanjelických farárov na Slovensku, Ján Bohdan Hroboň. Tento rok vyšla kniha jeho kázní a esejí.

Na operetu sa oponenti odjakživa pozerali cez prsty ako na menejcenný zábavný žáner. Mladšiu sestru opery to však vôbec nemusí frustrovať. Publikum ju totiž miluje. Aj na Slovensku vždy živila divadelnú pokladnicu (neraz bez ohľadu na kvalitu predstavení či dokonca samotných diel).

Hromadná vražda v parížskej redakcii satirického Charlie Hebdo vyvolala zhrozenie, smútok, solidaritu, ale aj pár naozaj ťažkých otázok. Vo mne zostali dve.

Vstupom Penty do médií sa završuje proces, na konci ktorého ostal .týždeň poslednou mienkotvornou tlačou, ktorú nevlastnia oligarchické skupiny. A prišiel tweet. Môžeme to ustáť?

A už je to tu, príprava na hurikán. A hneď na dva. Na Havajské ostrovy mali totižto namierené Iselle a vzápätí za ňou Julio. Ja som tušila, že nič strašného sa nestane. Tento tropický raj pôsobí, akoby bol chránený nejakou nadprirodzenou silou. Veď toľko krásy, milých predavačiek a ohľaduplných šoférov pohromade často nebýva.