Keby sme boli cynici, napísali by sme, že bolo celkom fajn, že tí Rusi prišli práve v auguste, aspoň je na sklonku prázdnin o čom písať a čo vysielať. Kým pri neokrúhlych výročiach to tak občas vyzerá, štyridsiate výročie okupácie české a slovenské médiá vôbec nepojali len ako vypĺňanie priestoru.

Noc z 20. na 21. augusta 1968 bola nejaká čudná. Moji rodičia boli na Sliači na liečení a ja som sa pokúšal učiť na skúšku, ktorá mi ešte zostávala na skončenie druhého ročníka. Nebol som doma sám, bol u nás ešte môj kamarát Paľo Dubček a jeho bratranec Peter.

Meno novozélandského ekonóma Sira Rogera Douglasa malo svoju váhu medzi tými, ktorí hľadali inšpiráciu a odvahu na uskutočnenie takých potrebných ekonomických reforiem, pred ktorými stáli všetky nové demokracie v strednej a východnej Európe. A zdá sa, že dodnes má.

Uram u Gašparoviča, Pállfy u Harabina, Harabin vo Vilomeninách, Harabin s Kaníkom a s Urbánim v Smotánke... Na prvý pohľad tu niečo nesedí. Alebo je to už všetko úplne normálne?

Rozhovor s Petrom Weissom zo Sexuologického ústavu 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej

Jeho objekty, koláže, jeho happeningy a

Divadelné „kusy“ sa obyčajne odohrávajú na javisku. V Martine, kde sídli jedno z našich najlepších divadiel, je to inak. Skvelou dramatizáciou by mohol byť príbeh divadla samotného.

Jednou z hlavných tém slovenských médií je absolútna dominancia Roberta Fica v slovenskej politike. Iste, Ficova moc a popularita fascinujú. No hlavným problémom našej politiky nie je Fico, ale čosi iné: triumf antipolitiky.