Povinné očkovanie proti covidu je téma, pri ktorej sa dá rýchlo naraziť seba či iného na mantinel radikálnosti. V .týždni však chceme ukázať niečo iné: že racionálna diskusia je možná aj o otázkach, ktoré toľkých zbytočne volajú do boja. Na začiatok sa pozrime, ako to vyzerá za hranicami.

Nikto nie je spokojný s daným stavom, hoci dôvody sú odlišné, neraz vo vzájomnom konflikte. Zvládame to, kto ako vie, no nevyzerá, že sme v tom „spolu“. Hrom do toho! Čo takto trocha vlasteneckej hrdosti a solidarity?

Oznámil to v piatok maďarský premiér Viktor Orbán v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávnu stanicu Kossuth Rádió.

Při pohledu na krajinu idejí by člověk usoudil, že liberální demokracie a tržní ekonomika jsou ve světě na ústupu, pod tlakem konkurentů. Je to však stále zdaleka nejlepší systém, ke kterému jsme dospěli.

Desaťročia po páde Berlínskeho múru opäť poškuľujeme po ochranárskom štáte, ktorý za nás vyrieši všetko od cien energií po prácu či budúcnosť našich detí. Ale aj Západ sa pozerá tým smerom. Čo to znamená?

Máme pred zimou, nemáme dosť plynu, cítime sa vydaní napospas Gazpromu a Putinovi. Alebo je v tom ešte niečo? Aké problémy sme zdedili a ktoré si vyrábame sami, vysvetľuje pre .týždeň odborník na energetiku Karel Hirman.

V roku 1989 padla desivá utópia komunizmu, a západný svet postupne opúšťal aj socializmus. Štát bol nahrádzaný trhom, presadila sa privatizácia, regulácie ustupovali slobodnejším riešeniam, vznikol washingtonský konsenzus. A dnes?

V najrozľahlejšej krajine sveta sa dosiaľ podľa oficiálnych údajov nakazilo koronavírusom takmer 8,5 milióna ľudí.

Je zajímavé sledovat naše diskuze o konfliktu mezi Izraelskými obrannými sílami a teroristickou sítí Hamás v Gaze. Za našimi názory se leccos skrývá. A leccos to o nás vypovídá.

Rušenie preletov cez bieloruský vzdušný priestor, ktoré ohlasujú európske letecké spoločnosti, je tiež jednou z odpovedí na teroristický čin Lukašenkovho režimu. Únos linky Ryanairu, len aby polícia a tajní mohli zadržať a uväzniť opozičného novinára (a jeho priateľku), vyvolal s vlnou protestov aj novú vlnu európskych sankcií. Zatiaľ viac-menej „nanečisto“, EK ich bude špecifikovať do takej podoby, aby čo najmenej zasiahli „radových“ Bielorusov a čo najciteľnejšie sluhov režimu.