S Borisom Lazarom a Jarom Franekom sme sa poznali od prvej triedy. Boris po všelijakých peripetiách nastúpil v osemdesiatych rokoch do Ústavu technickej kybernetiky. Hovoril, že je tam skvelá partia okolo Jana Langoša a Fera Mikloška, nemajú ROH a robia na kolene roboty. Bolo to celkom odlišné od všetkého, čo som dovtedy počul. Potom mi ešte prezradil, že robí s Janom Langošom disidentský časopis Altamíra, a to už bolo celkom výnimočné.

Koaliční poslanci pri legislatíve hovoria o zabezpečení spravodlivosti.

Online diskusia Múzea obetí komunizmu v spolupráci s Ústavom pamäti národa.

Online diskusia Múzea obetí komunizmu v spolupráci s Ústavom pamäti národa.

Katarína Šimončičová je jednou z tých, ktorí k revolúcii v roku 1989 pristúpili z ochranárskej komunity, ktorá u nás bola výrazná a mala veľký potenciál zmeny, spomeňme len legendárnu štúdiu Bratislava nahlas. Ochranárstvu sa venuje aj dnes, keď je na penzii.

Národná rada Slovenskej republiky vyhlásila 12. október – Deň samizdatu za pamätný deň Slovenskej republiky. Tento rok si ho pripomíname prvýkrát. Prečo je to dôležité?

Michal Murin je jeden zo zakladateľov performance artu na Slovensku. S kultovým divadlom Balvan bol protirežimovou opozíciou aj bez slov. Po revolúcii sa tento vyštudovaný matematik naplno vložil do služieb umenia.

Okrajovo vnímam premeny politikov na mačky. Nijako zásadne ma to nevzrušuje, nie som cieľovka. Napokon, po tom, čo som raz v polospánku vypil tekuté mydlo, je umývanie sa zvieracím šampónom tuctová záležitosť. U nás na vidieku sa stávalo iné. Občas nešťastní chlapi omylom vypili postrek na vinohrad. Boli aj takí, čo sa sami niekoľkokrát nabodli na vidly. V celonárodnom meradle boli aj takí, čo sa sami uniesli. Iná vec ma doslova zdvihla z kresla.

Mnohí Slováci a Slovenky odporovali totalitnému režimu fašistického Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny. Mnohí sú dnešnej verejnosti neznámi, ale svedectvo o ich odvahe a pomoci môže prísť z nečakaného smeru. Poľský prezident Andrzej Duda vyznamenal 2. júna in memoriam medailou Virtus et Fraternitas manželský pár Jozefa a Žofiu Lachovcov.

Koronakríza spravila zo stien našich príbytkov hranice našich svetov. Pre tých šťastnejších možnosti pohybu siahali aj k plotom záhrad, pre ostatných to boli výhľady z balkónov sídliskových bytov. Možno nás prekvapí otázka, ktorú si v bežných dňoch nekladieme: Ako bývame a čo pre nás znamená domov?