Milí priatelia, bola raz taká jedna baba u nás v Jure a tá mala dlhé nohy, dlhé vlasy a veľmi vysoké ambície. Bola staršia a strašne nedosiahnuteľná, v podstate aj neobsiahnuteľná a keby nebola taká konkrétne hmotná, bola by aj vzletne éterická. Nebola nejako extra štíhla. Bola skôr ten typ krv a mlieko, blond vlasy a kabelka. Žena, ktorá keď to v správnom momente nepodchytí, tak sa raz premení na matrónu, na ženštinu s klobúkom a pávími perami.

V najnovšom .týždni uverejňujeme s kolegom Jozefom Majchrákom rozhovor s poslancom za OĽ-NO Štefanom Kuffom, ktorý vzbudil ostré reakcie názorom, že homosexuáli by nemali voľne chodiť po uliciach a mali by sa liečiť. Považujem za dôležité k téme uverejniť aj pohľad uznávaného psychiatra Jozefa Hašta.

Milí priatelia. V istej motivačnej príručke, ktorá mala čitateľov motivovať k tomu, aby si všetko pýtali zadarmo od vesmíru, som našiel aj jednu pravdivú vetu. Hovorila niečo v tom zmysle, že čokoľvek vieš, môže to byť aj úplná somarina, banalita, pseudozručnosť, vždy sa to budú snažiť využiť ľudia, ktorí to nevedia. Tí to buď reálne potrebujú, alebo to nepotrebujú. Tí, ktorí to nepotrebujú sú horší, lebo vás budú chcieť využiť len v rámci radosti zo zneužívania. Na túto múdrosť hodnú vidieckeho mystika som si spomenul pri jednom náhodnom stretnutí.

Milí priatelia, veľa sa hovorí o úlohe muža v spoločnosti, v rodine, v komunite, v práci. Prisudzujú sa mu rôzne roly, ktoré by mal zvládať. Zaznieva však aj kritický a varovný hlas, ktorý poukazuje na to, že muži západnej civilizácie sú čoraz menej mužní. Nie sú zženštilí, iba nemužní. Niektorí dokonca čúrajú posediačky! Namieste je otázka, čo robí muža mužom? Mohli by sme o tom filozofovať donekonečna a správnych odpovedí by pravdepodobne bolo niekoľko desiatok.

Milí priatelia, už dávno som nepísal o ženách. Nechcem si nejako prihrievať pisateľskú polievočku, ale bola by škoda nespomínať tieto výnimočné bytosti. Keď ich Boh stvoril, mal z toho určite radosť. A keby ich nebol stvoril, mal by výčitky svedomia. A keby tie výčitky nemal, tak by mu ich určite robili ženy, ktoré nestvoril. Tak pre pokoj v dome bol Adam chvíľu v kóme. No a keď sa prebral, chýbal mu kus rebra. Ďalej príbeh poznáme.

Poslanec a predseda Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkciíí Miroslav Beblavý chce, aby výbor preveril za akých okolností získal Štefan Harabín byt o 40% lacnejšie, ako bola jeho trhová cena. Výbor by sa mal zaoberať aj tým, že Harabínovi parkovanie v tomto dome údajne platí Najvyšší súd.

Milí priatelia. Žijeme v slobodných časoch, no napriek tomu mám zakázané písať o rybách. O tých v mori by som sa azda zmieniť mohol. Nemôžem však písať o rybách malých – akváriových. Vraj je to nemužné, smiešne, trápne a v istom zmysle aj nestatočné. „Budeš za blázna, radšej sa s tým nikomu nechváľ,“ poznamenala moja manželka, keď som jej povedal, že mám v práci akvárium. V ten deň sme v kine stretli bezdomovecky vyzerajúceho muža s igelitkami nabitými elektrosúčiastkami. Hovorím: „Hľa, rádioamatér.“

Keď som krátko po roku 1989 začínal písať, mal som šťastie na ľudí. Ovplyvnili ma Ivan Hoffman, Jiří Hanák, Pavel Tigrid, Lída Rakušanová a – Agneša Kalinová.

Milí priatelia. Všetky cesty by mali niekam viesť. Cesty, ktoré vedú odnikiaľ nikam, nestoja za nič. Tvrdenie, že cesta je dôležitejšia než cieľ, neobstojí. Načo je človeku zakvitnutá aleja, keď na jej konci smrdí hnojová jama. Medzi mojím rodným Svätým Jurom a Vajnorami je Šúr. Je to prales plný špecifickej fauny aj flóry, aj korytnačky tam žijú, aj divé svine a minule som tam zazrel bobra. Potom zazrel on mňa a utiekol. Teraz popri odvodňovacom kanáli urobili cyklocestu Jurava. Je to paráda.

Mal som v živote obrovské šťastie na ľudí, ktorí videli za roh. A veľmi pookrejem, keď sa s nimi z času na čas znovu stretnem. Ako teraz s Jefimom Fištejnom.