Meditácia nad Piesňou piesní 1. Podľa Patriarchu Kirilla Rusko na Ukrajine bráni kresťanské hodnoty proti skazenému Západu, ktorý presadzuje práva homosexuálov. Obludné zneužitie náboženstva iste šokovalo i tých konzervatívcov, ktorí tradičné hodnoty zvyknú stavať do konfliktu so slobodou a občianskymi právami.

„To, co jednou skutečne otřáslo mou vírou, se týkalo mého kultúrního šoku z církve v mé vlasti. Často místo dopředu se začala pohybovat směrem zpátky, istiktívne a bojácne se vztahovala k podobám minulosti, která pominula.“​ – Tomáš Halík

S hlbokou vďakou, i s istým smútkom myslím na anjelov našich nemocníc. Naša neochota správať sa solidárne ich vohnala do hraničných situácií. Sú prítomní priamo v epicentre tragédie, ktorú niektorí podlí politici zo sebeckých záujmov bohorovne popierajú. Prítomní, aby liečili, prítomní, aby dennodenne v tichom zúfalstve odprevádzali mŕtvych. Pomôžme im, prekonajme znechutenie, hovorme bez hnevu a otvorene, s každým, s kým sa hovoriť dá. Prosme tých čo nechcenú skutočnosť popierajú, aby opustili svoj vzdor. Ak nie pre iné, aspoň pre solidaritu s tými, čo v nemocniciach zvádzajú boj s našou ľahostajnosťou. Rozdelení prehrávame. Snažme sa to osudné rozdelenie prekonať, otvorme sa i tým, ktorým sa nám otvárať nechce. Taká je výzva prvej sviece otvorenosti, v čase toho zvláštneho adventu.

Aj Jarka, hoci je drobnej postavy, musela skloniť hlavu. Nízkou kamennou bránou sme vstúpili do veže kostola v samotnom srdci Londýna. Po úzkych točitých schodoch sme stúpali do tmy adventu, na ktorý azda nikdy nezabudneme.

Medzi darčekmi, čo som počas rokov svojho života dostal na Vianoce, sú i také, na ktoré nezabudnem.

Valia sa na nás smutné správy o mladých ženách, ktoré odchádzajú z tohto sveta príliš skoro. Dávajme pozor na seba i svojich blízkych, stretávajme sa, zaujímajme sa a robme si život krajší a znesiteľnejší.

Milovaní milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje nepoznal Boha, lebo Boh je láska.

Je tu nový rok Môže byť azda nový rok nový? Slovo „nový“ je trúfalé slovo. Veď prísne vzaté, nové je iba to, čo tu ešte nikdy nebolo.

Sčítanie obyvateľstva ukázalo pokles počtu slovenských katolíkov o tristotisíc členov. Druhou najpočetnejšou „komunitou“ sa stali ľudia bez vyznania. Sekularizácia spoločnosti vyvoláva u niekoho radosť, u niekoho obavy. Jeden slovenský okres je však iný: ku katolicizmu sa v ňom hlási takmer 93 percent obyvateľstva.

Bolo to na jednej z ekumenických bohoslužieb Pohody. Láďa Herián, český rehoľník, ktorému prischla prezývka – pastor undergroundu, nám zabrnkal na gitare a zaspieval: Imagine there's no heaven: „Predstav si že neexistuje nebo, ani peklo, je iba obloha nad nami. Predstav si, že neexistujú štáty. Nič kvôli čomu by bolo treba zabíjať alebo zomierať. A, samozrejme, ani náboženstva niet. Predstav si, že niet vlastníctva. Niet prečo závidieť, ani prečo byť hladný. Je iba bratstvo všetkých ľudí.“