Zo štvorky najväčších favoritov je najmenej transparentný Maroš Šefčovič.

Stopnutím voľby sudcov Ústavného súdu dosiahol Robert Fico definitívne Mečiarove parametre, ktoré tak ultimatívne sledoval v povestnú noc dlhých nožov po voľbách v roku 1994.

Smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zasiahla aj prezidentských kandidátov. Pýtali sme sa ich preto na to, ako to vnímajú rok po tejto brutálnej vražde a ako sa podľa nich Slovensko za tento rok zmenilo.

Strana patrí medzi posledné, ktoré s oznámením čakala až doteraz.

Podľa prieskumu agentúry AKO má najvyššie preferencie Maroš Šefčovič. Zuzana Čaputová sa však približuje k prefenciám Roberta Mistríka. Zaostáva za ním len o percentuálny bod.

Po vražde prestal podporovať vládnu koalíciu. Štiepenie konzervatívcov pokladá za výzvu a vstupuje do Kresťanskodemokratického hnutia. Prečo to urobil a ako chce KDH pomôcť?

Prezident reprezentuje Slovensko aj na medzinárodnom fóre. Kandidátov sme sa tento týždeň pýtali, či si myslia, že v rámci nárastu populistických strán a ruskej hybridnej vojny stráca Európa slobodu. Ako by zjemnili ich negatívne dopady?

Keď v roku 1923 Richard Coudenhove–Kalergi zakladal Paneurópsku úniu, napísal, že dve krajiny do nej nepatria: Veľká Británia a Rusko. Jednotnú Európu chápal v hospodárskom, kultúrnom a politickom ohľade ako protiváhu k USA, Rusku a Ázii.

 Rok 1988 sa v Československu niesol v znamení kresťanov. Podpisová akcia moravských katolíkov, Sviečková manifestácia v Bratislave, mimoriadny mariánsky rok so státisícovými účasťami na púťach. 

Reakcie politikov na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej rozdelili spoločnosť. Zatiaľ čo jedna časť chodila na protesty a bojovala za slušné Slovensko, tá druhá v tom videla pokus o prevrat. Ako chcú kandidáti tieto dve časti spojiť?