Záver Roka zasväteného životu som strávila priamo v Ríme. Bola tam výborná partia výborných ľudí. Pritom hluk Ríma mi zvyčajne dosť prekáža. 

Dnes majú moji rodičia 49 rokov. Nie, nemám takých mladých rodičov. Majú 49 spoločných rokov. A to už je každý rok dôvod na oslavu, aj keď to nie je okrúhle výročie.

Zasa raz sedím pri počítači, no vzhľadom na to, čo sa na Slovensku deje, ani celkom neviem, čo mám písať. Keďže všetci píšu komentáre k aktuálnej politickej situácii, ...

Krátko pred začiatkom školského roka sme si dohodli stretnutie s Matúšom. Rozhodol sa totiž urobiť veľký skok vo svojom živote. Počas maturitného ročníka študovať ešte na jednom gymnáziu. 

Keď prichádza Veľká noc, pre mňa je to vždy zastavenie v tom, ako som prežila pôstne obdobie. V čom som sa zmenila ako človek, kam ma toto obdobie posunulo?

Prednedávnom som sa na hodine opýtala deviatačiek, čo pre ne znamenajú Vianoce. Dávali naučené odpovede, s akými by som podľa nich bola spokojná. Na záver prvého kola som im povedala, že toto sú také frázy, floskuly, ktoré hovoria všetci, a nejako z nich necítim človečinu. Skutočné prežitie toho, čo to znamená pre ne.

Začal sa nový školský rok. Pre mňa zase niečo nové. Opäť som vstala zo školskej lavice a sadla si za katedru. Aj keď ja za katedrou teda veľa neposedím. Som stále v pohybe.

Pred pár dňami som musela ísť do banky. Nemám rada úrady. Akékoľvek. Ale nedá sa tomu vyhnúť, tieto inštitúcie tiež treba navštevovať.

Máme za sebou Dušičky. A mne tento dušičkový čas vždy dodáva nádej. Nádej v tom, že stále máme šancu zmeniť sa. Ja osobne, ľudia okolo mňa, ľudstvo ako také. Neviem. Možno je to len vo mne.

Mám rada cestovanie vlakom. Oddýchnem si a urobím prácu, ktorú som si odložila presne na také chvíle. Čítanie pracovných materiálov, príprava na pracovné stretnutia, čítanie obľúbenej knihy.