Občania, ktorí ste sa ešte nevyjadrili k Váhostavu, hláste sa u súdruha Žinčicu... Tak sa hlásim. Predstavte si, že vám na dvere zaklope štátny úradník s kasou a povie: Milá rodinka, oddnes si vy a ďalších 1 000 rodín budete odkladať desať eur mesačne do tejto kasičky.

Minulý týždeň sa na internete rozpútala vášnivá diskusia. Spisovateľ Michal Hvorecký vo svojom článku Čo spája Hlina napadol podnikateľa a aktivistu Alojza Hlinu. Ten mu zase pohrozil súdom. Hvorecký sa ospravedlnil. Do sporu sa vložil aj politik Ondrej Dostál, ktorý sa postavil na Hlinovu stranu. Ako sa na to dnes pozerá Michal Hvorecký?

Tak! A nech sa teraz niekto opováži kritizovať ministra zdravotníctva, že strká hlavu do piesku pred pálčivými problémami, ktoré permanentne traumatizujú lekárov, sestričky a najmä nás pacientov.

Jedna z legendárnych scénok Milana Lasicu a Júliusa Satinského spred takmer polstoročia sa začína takto: S: (privádza na javisko Lasicu): „Tak podte sem. Vy ste vraj utékli z domu?“ L: „Áno. Raz ráno som išiel po noviny, a keď som si ich prečítal, už som sa radšej nevrátil.“

Prepáčte mi tú naivitu – ako človek, ktorý celý život narába so slovami, som si myslel, že ak sa názov nejakej spoločnosti končí na -stav, tak tá spoločnosť niečo stavia. A aby to niečo postavila, zamestnáva desiatky, stovky kopáčov, bagristov, betonárov, lešenárov, murárov, montérov, žeriavnikov, skrátka stavebných robotníkov. V prípade Váhostavu som sa zmýlil. To bodré heslo Váhostav neváha, stavia, s ktorým spoločnosť napochodovala na stavenisko nášho prvotnopospolného kapitalizmu, znie dnes trochu inak, zato pravdivo: Váhostav nestavia, stavajú preň a zaň iní a Váhostav ich akurát privádza na mizinu. Na Slovensku sa tomu hovorí ozdravenie firmy.

„Dnes v noci nám to jaksi nešlo, / a tak mi Anča vraví k ránu: / „Počúvaj, tatko, miesto sexu / založme radšej novú stranu. Stranu má Jožo, Paľo, Béla, / či sme my horší ako oni? / Ty budeš výkonný podpredseda, /aj keď si zväčša nevýkonný. // O strana mia! / Únia, Aliancia... / Každý tú svoju vzýva. / Volič sa díva a zíva. / Ó, ako chutí / moc vo vlastnom hnutí! / Tomu sa na Slovensku / hovorí alternatíva.“

Kauza smeráckeho exposlanca parlamentu Vladimíra Jánoša, ktorý čelí obvineniu zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, je výdatnou potravou pre seriózne médiá i pre bulvár.

Prvá lekáreň na Slovensku dostala pokutu za to, že nepripravuje lieky. Hm. A prečo ich nepripravuje? Nechce? Nevie? Načo je taká lekáreň? Viete si predstaviť reštauráciu, v ktorej nechcú/nevedia variť? Autoservis, v ktorom nechcú/nevedia opraviť auto?

V novembrových dňoch 1989, v časoch, keď sme si všetci tykali, prišla za mnou pred vystúpením na Námestí SNP Milka Vášáryová a chcela, aby som jej prezrel text. Potom vyšla na tribúnu, uvidela plné námestie a zvolala: „Láska!“

Iste, drvivá väčšina moslimov sa mierumilovne modlí k Alahovi, robí si svoje a na nikoho neútočí. Žiaľ, západná civilizácia má čoraz častejšie dočinenia s tými moslimami, ktorí nenávidia všetkých, čo sú iní ako oni. Ak majú príležitosť, bez milosti útočia. A to aj v krajinách západnej civilizácie, kde si vyznávači islamu slobodne užívajú svoju slobodu a práva. Sloboda im umožňuje napríklad schádzať sa v mešitách, kde ich fanatickí duchovní podnecujú páchať zlo.