Zatiaľ čo magazíny o životnom štýle budú teraz mesiac plniť plesové róby, články o etikete a správy o kvalite kaviáru na švédskych stoloch, my na to pôjdeme z iného konca. Chce to niečo na vyváženie, a preto začneme zostra – vegetou.

Tak, a je to za nami. Majonézové šaláty zmizli, koláčiky taktiež. Ostalo po nich prázdno a zlý pocit. Skončili totiž tam, kde nemali – v našom bruchu. Čo teraz? Deväť z desiatich hriešne štíhlych Islanďanov odporúča pravidelný pohyb a skyr.

Človek dostane malý pohárik. Aj by povedal štamperlík, ide však o porcelán. Navyše hostiteľ čaká, že mu ho pochválite, čo sa u nás pri štamperlíku nerobí. Potom žblnk, pohár sa naplní, miestnosť zaleje ovocná vôňa a začne sŕkanie. Podáva sa saké.

Sú malé, modré a prekliate. Šmýkate sa k nim v gumákoch po stráni plnej mokrej, nepokosenej trávy a blata. Oberáte ich a z úst sa vám derie okrem vyzrážanej pary syčanie, jojkanie a po hodine aj nevyberané nadávky. Tak chutí trnka.

Končeky prstov sme mali celé biele od toho, ako sme stáli na špičkách a držali sa pri tom kraja stola. Zo sitka sa prášil cukor a štípal nás až v očiach. Ladne dosadal na žlté rebrá toho zázraku, ktorý všetci voláme bábovka.

Na poliach vyzerá zvláštne až barbarsky. Akoby tam niekto mimoriadne krutý zakopal celú armádu zaživa. Z kyprej zeme vytŕčajú na štíhlych krkoch zelené hlavy a tíško ševelia vo vetre. Až kým ich definitívne nezotnú a neodnesú do kuchyne. Kapusta.

Bol pri všetkom, čo sa kedy v Československu šuchlo. Či už išlo o dejiny veľké, či malé. Bol prvý, kto počul rozhovory TGM s Čapkom, pravidelne vzdychal od nudy na zasadaniach ROH. Všetko to videl na vlastné sardelové oči. Obložený chlebíček.

Prídeme domov, k mame. Otvoríme dvere a ovalí nás dobre známa vôňa. Pomedzi sladko-slaný závan vyprážaných placiek sa do popredia tlačí to, čo z nich robí maškrtu nad maškrty. Zemitý, horúci tón, za ktorý môže len cesnak.

K štyridsaťkilovému bochníku pristúpi muž s malou rúrkovitou dýkou. Najprv ho potľapká, akoby ho upokojoval. Potom pokračuje skúseným bodnutím priamo do srdca bochníka. Dýku vyberie, ochutná, čo sa v nej zachytilo. Prikývne. Môžeme ho označiť ako Parmigiano-Reggiano.

Najčastejšie ho nájdeme v pestrofarebných šalátoch rôznych módnych bistier alebo ako základ napodobenín stredomorských vegetariánskych lahôdok – guľôčok či fašírok. K nám zavítal pomerne neskoro, napriek tomu, že na svete existuje už od biblických čias. Volajú ho jednoducho: bulgur.