V poslednom diele .pod lampou sme s Martinom Mojžišom hľadali odpoveď na otázku, z čoho je zložený svet.

Maďarská otázka, v komunistickom režime potlačená, prepukla na Slovensku s veľkou silou okamžite po novembri 1989. Aj z celkom nečakaných miest.

Na úvod banálne konštatovanie: svet je komplikovaný. Ľudské utrpenie v rôznych podobách – vojny, choroby, psychické traumy, prírodné katastrofy – je výsledkom toho, že svetu málo rozumieme.

Mestský súd Bratislava I vytýčil termín procesu s vrahom Ernesta Valka. Začať by sa mal 1. októbra 2024, fakticky štrnásť rokov od jeho vraždy v limbašskom dome.

Začnem osobným vyznaním. Moju, dnes odchádzajúcu, generáciu postihol nebývalý osud: boli sme odsúdení žiť postupne vo ôsmich rozdielnych politických režimoch. Každý z nich mal svoje „jedine správne“ hodnoty a nútil občanov, aby ich prijali a vyznávali.

Žijeme v neistej a chaotickej dobe. Na planéte Zem vrcholí rozpor medzi nezmeniteľnou ľudskou prirodzenosťou, ktorou biologický druh Homo sapiens vybavila biologická evolúcia, a technickou civilizáciou, ktorá sa nám prihodila a s ktorou si nevieme rady. Z troch otázok, ktoré si ľudia kládli odnepamäti – „odkiaľ prichádzame“, „kto sme“ a „kam ideme“ –, nám dnes tá tretia zaznieva s novou naliehavosťou.

Juraj Buzalka je sociálny antropológ, pohybujúci sa suverénne v oblasti súčasnej európskej a svetovej kultúrnej antropológie.

V čase, keď sa koná jeden z kľúčových samitov Aliancie v mimoriadne zložitej globálnej bezpečnostnej situácii, je užitočné vrátiť sa k tomu, ako Slovensko do NATO vstupovalo. Bola to zložitá cesta s mnohými zákrutami.

Slobodný svet čelí mnohým výzvam. Severoatlantická aliancia garantuje jeho bezpečnosť stoja pred dôležitými rozhodnutiami. Aká je budúcnosť demokratického Západu?

Pojem národ je zložitý, pretože taký je jeho historický vývoj, formovaný geografiou, kultúrou, mytológiami aj politickými záujmami. V akom zmysle môžeme hovoriť napríklad o sebe ako o Slovanoch? Ako s tým súvisia nové kulty?Čo nám prezradí historické bádanie?