Novinár, scenárista a dramatik, ktorý sa „podpísal" aj pod Bratislavu nahlas. Ako členovi koordinačného výboru VPN mu záležalo na tom, aby sa Nežná revolúcia dostala z námestí na obrazovky.

Účastníčka Nežnej revolúcie Lujza Bakošová stála pri vzniku Nitrianskeho koordinačného výboru spolu s ochranármi a divadelníkmi. Neskôr sa stala šéfredaktorkou novín Nitrianska verejnosť, ktoré ľudí informovali o revolučnom dianí. Dnes pracuje pre Asociáciu Divadelná Nitra a knižné vydavateľstvá.

Narodil sa 7. februára 1930 v dedinke Trstín v trnavskom okrese. Pochádza z roľníckej rodiny, z piatich súrodencov. Jeho otec Ondrej bol hospodárom a vášnivým chovateľom koní. Bojoval aj v prvej svetovej vojne v Dalmácii a Čiernej Hore.

Bývalý herec a umelecký šéf trnavského divadla patril medzi tých, ktorí rozšírili myšlienky Nežnej revolúcie do Trnavy. Odmoderoval prvý míting na dnešnom Trojičnom námestí, ktoré sa stalo trnavským symbolom revolučných dní.

Ján Bencúr sa narodil 2. apríla 1950 v Dolnom Kubíne. Jeho otec bol pôvodne živnostník, ale po nástupe komunistického režimu bol internovaný v „nápravnom" pracovnom tábore v Jáchymove.

Pri príležitosti blížiaceho sa 30. výročia Nežnej revolúcie vznikla spolupráca Rádia Slovensko a občianskeho združenia Post Bellum SK, ktoré na Slovensku vyhľadáva a dokumentuje spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia.

Medzi osobnosťami, ktorým udelila prezidentka štátne vyznamenania, bol aj Vladimír Strmeň. Jeho príbeh je ako zo vzrušujúceho filmu.

Matúš Maťátko (38) patrí medzi najznámejších a najviditeľnejších výtvarníkov svojej generácie. Ako dieťa nerád kreslil, lebo mu to nešlo, ale v dvanástich ho vtiahol svet výtvarného umenia a túlal sa po galériách, kníhkupectvách a antikvariátoch obzerať monografie slávnych maliarov, no rovnako ľúbil komiksy. Neskôr rapoval s hiphopovou formáciou. Vďaka prieniku rôznych kultúr a vplyvov si vytvoril štýl, ktorý hneď spoznáte.

Ako prví informovali svet o zločinoch, ktoré sa dejú v tábore a podali správu o nacistickom vraždení, ktorá patrí k základným dokumentom o holokauste.

Cieľom je zvýšiť v spoločnosti povedomie o limitoch slobody slova a zmierniť šírenie nenávisti prostredníctvom internetu, poskytnúť pomoc a podporu obetiam.