Tento týždeň sme všetci s napätím očakávali, ako to v Národnej rade dopadne pri hlasovaní o prelomení veta pani prezidentky k údajne prorodinnému balíčku ministra financií. Nedočkali sme sa. Dočkali sme sa však určitých zaujímavých posunov. Dochádza k prebúdzaniu neprebudenej mlčiacej väčšiny obyčajných ľudí?

Prezidentka vetovala časť balíčka Igora Matoviča, ktorý už nevieme, či mal byť protiinflačný, či mal byť daňovou revolúciou alebo prorodinným opatrením. Vieme, že urobila správne. Tento článok však nebude úplne o jej vetovaní. Bude skôr o reakciách poslancov OĽaNO na toto veto, ktoré by nemali zapadnúť prachom.

Tento týždeň sa nebudem opakovať. Nebudem ani riešiť koaličnú krízu. Existuje totiž aj svet mimo koaličnej krízy. A niekedy je priam úchvatný.

Slovensko je zvláštna krajina. Malá veľká krajina. Krajina, v ktorej v parlamente nemá väčšinu ani koalícia, ani opozícia. Krajina, ktorá sa aktuálne krúti hlavne okolo čísel 363 a 76 a už príliš dlho okolo osoby Igora Matoviča. A po novom aj krajina, ktorej susedia v schengenskom priestore zavádzajú hraničné kontroly. Je to krajina zvláštnych počtov.

Nedeľňajšia tragédia na zastávke Zochova, pri ktorej vyhasli životy nevinných študentov, nenechala nikoho chladným. Právo si určitý odstup ale zachovať musí. Tento článok bude o právnej kvalifikácii tejto udalosti – alebo nehody?

Slovensko sa vo štvrtok ráno zobudilo do krajiny, v ktorej bol zrejme po prvýkrát spáchaný teroristický útok. Čo sme si z toho vzali a kam smerujeme?

Príbeh štátnej karantény stále neskončil. V jednom prípade sa ale pohol ďalej a na moje prekvapenie v prospech tých, ktorí boli umiestnení v karanténnom zariadení.

Ako všetci vieme, v sobotu prebehli prvé spojené voľby do orgánov samosprávnych celkov a orgánov samosprávy obcí. Je čas reflektovať ich výsledky – víťazstvá i prehry. Urobím tak zo svojho pohľadu (aj) ako jednej z (prvo)kandidátok.

Zase raz ma dostihla spoločenská realita, ktorá nebýva vždy príjemná. Po komunálnych voľbách som mala politiky plné zuby ešte viac ako kedykoľvek predtým. Potrebovala som oddych a odstup – našťastie som sa tak zariadiť mohla a aj zariadila.

Leto je v plnom prúde a ja mám chuť robiť všetko okrem práva. Jednu dôležitú vec som však opomenula, a to návrh prezidentky na Ústavný súd ohľadom „prorodinného“ balíčka. Ale letné príhody mi pripomínajú, prečo je dôležitý, a tak si dovolím sa k nemu vrátiť.