Ide o prvé rozhodnutie ESĽP, ktoré Moskvu priamo označuje za vinníka porušovania ľudských práv od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Trump v Bielom dome povedal, že USA budú musieť poslať Ukrajine viac zbraní — predovšetkým obranných.

Na mieste činu v Kyjeve momentálne pracujú vyšetrovacie a operačné skupiny z okresného a hlavného policajného riaditeľstva, kriminalisti, psovodi a ďalšie služby.

Lídri koalície ochotných, ktorých stretnutie sa konalo vo štvrtok v hybridnom formáte aj za účasti Macrona a Starmera, vyzvali Rusko, aby zastavilo útoky na ukrajinských civilistov a zaviazalo sa k úplnému a bezpodmienečnému prímeriu s cieľom vyrokovať trvalý mier. Potvrdili aj svoje plány poskytnúť Ukrajine v roku 2025 vojenskú pomoc vo výške najmenej 40 miliárd eur.

Rozhodnutie Slovenska vetovať nový sankčný balík kritizoval vo štvrtok litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys, predtým aj nemecký kancelár Friedrich Merz.

V rámci vyšetrovania škandálu bol v apríli zadržaný a obvinený Starovojtov nástupca vo funkcii gubernátora Alexej Smirnov pre spreneveru prostriedkov určených na opevnenie hranice.

Islamistické hnutie Taliban po návrate k moci v Afganistane významne obmedzilo práva žien. Ženy nemôžu študovať na vysokých a stredných školách ani pracovať vo viacerých profesiách. Vstup majú zakázaný do verejných parkov, posilňovní alebo kúpeľov, nemôžu cestovať bez mužského sprievodu a na verejnosti musia chodiť úplne zahalené.

Hovorca Kremľa vyhlásil, že Rusko si váži snahy šéfa Bieleho domu o urovnanie ukrajinskej otázky.

Americký prezident uviedol, že „nie je spokojný“ s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Vyjadril sa tak v úvode večere, ktorú v Bielom dome absolvoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Lídri mali počas večere, na ktorej sa zúčastňovali spoločne so svojimi poprednými poradcami, diskutovať aj o návrhu 60-dňového prímeria v Pásme Gazy, s ktorým už Izrael podľa vyjadrenia Spojených štátov súhlasil.