Učitel ​Vladimír Crmoman hovorí o tom, že proti extrémizmu by mali naše politické elity bojovať​ vlastným príkladom a nie programovými vyhláseniami. To sa však nedeje.

Po dlhých rokoch sa slovenskému filmu darí. U divákov, aj na medzinárodnej scéne. Posilňuje sa pozícia malých kamenných kín.

Vysoké školy majú za sebou dva týždne štrajku, no žiadnu viditeľnú zmenu. Na univerzitách sa však odohráva čosi, čo tam nezažili už dlho. Študenti aj profesori sa nadchli.

Sú občas také dni, keď sa čas zrýchli a dôležité veci sa dejú jedna za druhou. Má človek občas také šťastie, že je pritom, keď sa to deje.

V Berlíne sa prekvapenie nekonalo. Víťazstvo talianskeho dokumentu Požiar na mori prijali spontánnym potleskom diváci i novinári.

Je to toptéma týchto dní. Krajiny V4 hovoria, že ak naďalej bude zlyhávať pri ochrane Schengenu pred migrantmi Grécko, ochránime sa účinne inak - cez Macedónsko. Je to nezmysel.

Čo sa to deje na vysokých školách? Podporiť iných sa na Slovensku nenosí, prečo sa to stalo? Rodí sa naša sebaúcta?

Stojedenásť miliónov televíznych divákov len v USA, ďalšie milióny vo zvyšku sveta, k nim vypredaný nový štadión San Francisco 49ers na západe Ameriky, ...

Juraj Kemka hovorí o tom, ako zomierajú vianočné stromčeky. A okrem toho sa pýta: „Čo sa to deje na balkóne v parlamente?“​

Marketing a komunikačná nadvláda Smeru je asi najzaujímavejšia časť tejto programovo, personálne i inak prázdnej kampane. Ale je tu aj najnovšia pozoruhodnosť.