100-krát by si mala osoba menom Ivan Gašparovič, toho času prezident republiky, rozmyslieť, kým sa rozhodne prehovoriť, sformulovať zamyslenie či nebodaj morálne hodnotenie.
Drevenú architektúru nepovažuje za symbol biedy, ako je to na Slovensku obvyklé. Mrzí ho, že cirkvi stavajú nové murované chrámy a na tie staré drevené niekedy zabúdajú.
Obrázok týždňa, v ktorom Slovensko spoznalo, pri akom kurze bude meniť svoju menu za eurá, by bol neúplný bez dvoch vystúpení Roberta Fica. Jedným z nich sa blysol krátko po oznámení kurzu. Druhé zohral so zástupcami obchodných reťazcov. Bolo sa na čo pozerať.
Divadelné „kusy“ sa obyčajne odohrávajú na javisku. V Martine, kde sídli jedno z našich najlepších divadiel, je to inak. Skvelou dramatizáciou by mohol byť príbeh divadla samotného.
Kniha Bohuslava Blažka a Jiřiny Olmrovej Krása a bolest (Praha, Panorama, 1985) ma fascinovala. Vôbec som nechápal, ako sa mohla prešmyknúť cez vydavateľskú cenzúru. Zaoberala sa tvorivosťou a laickosťou, a tie boli v tých časoch tabu.