Bývalý americký veľvyslanec v Prahe William Cabaniss obvinil vysokopostaveného českého úradníka zo žiadosti o úplatok. K prípadu malo dôjsť pred dvoma rokmi v hoteli vo Washingtone, a úradník – námestník ministra obrany – mal bývalému veľvyslancovi, v tom čase už iba šéfovi dozornej rady firmy Tatra, vlastnenej Američanmi, povedať, že ak chce firma vyriešiť problém s dodávkami pre armádu, má dať peniaze.

„Kde pracujete?“, pýtal sa muž, ktorý mi požičiaval auto. „Radio Free Europe“, odpovedám. „Naozaj? Znie to ako z Jamesa Bonda.“

Film Občiansky preukaz láme v kinách rekordy. Príbeh štyroch tínedžerov z polovice sedemdesiatych rokov prechádza od bežnej mladíckej revolty k prežívaniu dopadu pästí komunistickej polície, od širokých úsmevov k mrazivejším spomienkam na zlomené charaktery a zničené kariéry. Dnešným tínedžerom môže byť blízky práve hlavnými hrdinami, ktorí sú v niečom rovnakí ako tí dnešní. A generácii ich rodičov môže byť blízky pripomenutím. Príbeh sa končí niekde okolo roku 1977, keď vznikala Charta. Divák nemá možnosť postavám na plátne zakričať, že treba vydržať už „len“ dvanásť rokov a potom sa to celé rozsype...

Po farebných revolúciách možno prišiel čas na revolúcie facebookové. Nečakané je však miesto: Arabský polostrov. K zmenám v Gruzínsku v roku 2003 (ružová) a na Ukrajine v roku 2004 (oranžová) sa niekedy pripočítava aj cédrová revolúcia v Libanone z roku 2005. Napriek tomu platí, že arabské krajiny sú dlhodobo plné autokratických režimov, či už sú spojencami Západu (Egypt, Saudská Arábia), alebo jeho nepriateľmi (Sýria, Líbya, do roku 2003 aj Irak).

Nobelova cena mieru pre čínskeho politického väzňa a obhajcu ľudských práv Liu Siao-poa je trikrát dobrou správou. Jej prvý rozmer sa týka Západu, druhý samotnej Číny, a tretí Slovenska a Česka.

Keď pred sedem a pol rokmi vstupovali americkí vojaci do Iraku, tí v prvých líniách boli pripravení na iracký protiútok chemickými zbraňami. S takou možnosťou potom rátali ešte niekoľko nasledujúcich mesiacov – kým neuverili, že režim Saddáma Husajna zbrane hromadného ničenia po prvej vojne v Perzskom zálive asi zlikvidoval.

Po Tunise a Egypte je Líbya treťou arabskou krajinou, v ktorej môže nastať veľká zmena. Pád odpudzujúceho Kaddáfího režimu by bol vítanou zmenou a nasadenie tankov a lietadiel proti plukovníkovým odporcom je iba potvrdením toho, že Západ bol v posledných rokoch voči tomuto arabskému tyranovi až príliš zhovievavý.

22 – 22 – 22 – 20. To boli tresty, ktoré dostali útočníci so zápalnými fľašami v českom Vítkove za vlaňajší útok na na rómsku rodinu, pri ktorom utrpelo ťažké zranenia malé dievča. Tresty boli vymerané v rokoch, štyria útočníci – napospol sympatizanti pravicových extrémistov – by z väzenia mali vyjsť až okolo roku 2030.

Na prvé stránky svetovej tlače sa zrazu dostalo čosi iné ako násilie, finančné podvody či pranie špinavej bielizne celebrít. O rozruch sa postarala kniha jedného z najznámejších vedcov dnešného sveta, britského fyzika a matematika Stephena Hawkinga, ktorej úryvky zverejnil minulý štvrtok londýnsky denník Times.

Je vláda zlepenec, ktorý iba pácha ohavnosti, zdražuje a otravuje, na čele s premiérkou, ktorá je obyčajná klamárka? Alebo treba na fungovanie krajiny vytvoriť veľkú koalíciu, napríklad aj s SDKÚ, ktorá má väčšinu v dnešnej vláde? Oba tieto protichodné postoje opakovane odznievajú z úst bývalého predsedu vlády a súčasného vodcu opozície.