Keď pred sedem a pol rokmi vstupovali americkí vojaci do Iraku, tí v prvých líniách boli pripravení na iracký protiútok chemickými zbraňami. S takou možnosťou potom rátali ešte niekoľko nasledujúcich mesiacov – kým neuverili, že režim Saddáma Husajna zbrane hromadného ničenia po prvej vojne v Perzskom zálive asi zlikvidoval.

Po Tunise a Egypte je Líbya treťou arabskou krajinou, v ktorej môže nastať veľká zmena. Pád odpudzujúceho Kaddáfího režimu by bol vítanou zmenou a nasadenie tankov a lietadiel proti plukovníkovým odporcom je iba potvrdením toho, že Západ bol v posledných rokoch voči tomuto arabskému tyranovi až príliš zhovievavý.

22 – 22 – 22 – 20. To boli tresty, ktoré dostali útočníci so zápalnými fľašami v českom Vítkove za vlaňajší útok na na rómsku rodinu, pri ktorom utrpelo ťažké zranenia malé dievča. Tresty boli vymerané v rokoch, štyria útočníci – napospol sympatizanti pravicových extrémistov – by z väzenia mali vyjsť až okolo roku 2030.

Na prvé stránky svetovej tlače sa zrazu dostalo čosi iné ako násilie, finančné podvody či pranie špinavej bielizne celebrít. O rozruch sa postarala kniha jedného z najznámejších vedcov dnešného sveta, britského fyzika a matematika Stephena Hawkinga, ktorej úryvky zverejnil minulý štvrtok londýnsky denník Times.

Je vláda zlepenec, ktorý iba pácha ohavnosti, zdražuje a otravuje, na čele s premiérkou, ktorá je obyčajná klamárka? Alebo treba na fungovanie krajiny vytvoriť veľkú koalíciu, napríklad aj s SDKÚ, ktorá má väčšinu v dnešnej vláde? Oba tieto protichodné postoje opakovane odznievajú z úst bývalého predsedu vlády a súčasného vodcu opozície.

Protesty študentov bývajú často sprievodným javom dejinných udalostí, niekedy dokonca udalosťami samotnými. Od protestu českých študentov proti nacistickej okupácii 17. novembra 1939, ktorá neskôr podnietila vznik Medzinárodného dňa študentov, až po Československo konca šesťdesiatych rokov, keď boli študenti tak súčasťou reformného prebudenia Pražskej jari, ako aj tými, ktorí upozorňovali na rýchle zmierenie sa so sovietskou okupáciou roku 1968.

Využívanie asymetrického vzťahu je jednou z najčastejších taktík úspešného boja. V symetrickom vzťahu sa stretávajú dve porovnateľné strany, ktoré nasadia do boja to najlepšie a súťažia v rovnakých parametroch.

Američania dnes počúvajú najmä zlé správy. Najväčší dopad majú tie z ekonomiky. Hospodársky rast je nižší a nezamestnanosť vyššia ako sa čakalo, a vládne investície, ktoré pomáhajú držať dopyt nad vodou, zasa nafukujú rozpočtový deficit a verejný dlh.

Arabská jar z Tunisu a Egypta sa mení na arabskú zimu v Jemene, Bahraine, Saudskej Arábii, kde autoritatívni (a zároveň so Západom spolupracujúci) vodcovia ukazujú čoraz väčšiu ochotu použiť voči vlastnému obyvateľstvu hrubú silu. Žiadny z nich sa však zatiaľ nevyrovná líbyjskému vodcovi Kaddáfímu, kedysi nepriateľovi, neskôr spojencovi z rozumu a dnes znova vyvrheľovi nielen demokratického sveta, ale dokonca aj Arabskej ligy, spolku vládcov pochybnej povesti.

Ak dlhšie žijeme, budeme aj dlhšie pracovať. Pri pohľade na dôchodkové systémy, do ktorých čoraz menej priteká a z ktorých čoraz viac odteká, to znie logicky.