Aj po 2. svetovej vojne sa na Slovensku konali násilnosti voči Židom. Pred 80 rokmi, 24. septembra 1945, krátko po skončení druhej svetovej vojny, sa odohral antisemitský útok, ktorý si dejiny zapamätajú ako Topoľčiansky pogrom. Tento incident patrí medzi najznámejšie a najvážnejšie prejavy antisemitizmu na Slovensku po vojne.

Slávime výročie Novembra ’89, ale sám November ’89 akoby sa vytrácal: stačí pohľad na slovenskú vládu, na výsledky volieb v Česku, na proruskosť maďarského premiéra. Ako dopadne náš príbeh? .pod lampou sa zhovárame s Františkom Mikloškom a Petrom Zajacom, ktorí pri Novembri ’89 priamo boli.

Pred 36 rokmi sme striasli jarmo komunistickej totality. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko zažili hviezdny moment, dnes však znovu zápasia so silami neslobody. Čo z hodnôt Novembra ’89 sme si osvojili a v čom stále zlyhávame?

„Mali sme pocit, že všetko sa skončilo. Nemali sme právo hrať futbal, právo študovať, právo vôbec niečo robiť s našimi životmi. Pre dievčatá a ženy v Afganistane nezostalo nič. Iba odchod.“ Nie každý však mal to šťastie ako futbalistka Bahara Samini, ktorej sa podarilo ujsť pred Talibanom.

Nikto si nezaslúži guľku za svoje politické názory či aktivizmus. Na tom sa, dúfam, zhodneme všetci. Rovnako však platí, že vystrelená guľka nerobí názory obetí pravdivejšími. A to platí rovnako pre Charlieho Kirka, ako aj pre demokratickú političku Melissu Hortman z Minnesoty, ktorú v júni spoločne s jej manželom zastrelil jeden MAGA fanatik v ich vlastnom dome. Názory sa posudzujú na základe argumentov – bez ohľadu na to, kto na koho práve strieľa.

Zelenskyj označil rokovanie za „prínosné“.

Prečo je všade okolo nás toľko obáv a sporov? Máme objektívne lepší život ako naši predkovia, ale znášame ho ťažšie? Sociológ Michal Vašečka prelomil svoje dlhšie mediálne mlčanie a prehovoril o podstate problémov našej doby.

Západné demokracie strácajú vplyv na beh sveta. Alternatívy sú pochybné. Ten nový svetový poriadok môže byť aj poriadkom trestaneckej kolónie, v ktorej vládne právo silnejšieho. A čo Slovensko? Budeme chytráčiť ako obvykle?

Prijať aktívny model prezidentského úradu, vrátane sféry zahraničnej politiky, vyvíja tlak na novú pravicovú hlavu Poľska, aby splnil svoj volebný sľub týkajúci sa posilnenia vzťahov krajiny s Trumpovou administratívou. Významný politický úspech dosiahol po tom, ako americký prezident prisľúbil udržiavať a dokonca rozšíriť americkú vojenskú prítomnosť v Poľsku.

Súčasťou delegácie bude tiež podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.