Je veľa Nerómov. Máme sny. Túžime. Po opätovanej láske, po zdraví, po slobode, po poriadku, po spokojných deťoch, po krásnych zážitkoch, po spravodlivosti, po peniazoch, po vzrušujúcich stretnutiach, čo nám zmenia život. Je dosť Rómov. Majú sny.

K Rómom mám blízko. Dokonca rodinne veľmi blízko. S jedným žijem pod spoločnou strechou. Viem, že spletenec problémov, ktoré sme si navykli volať rómska otázka, by sa mal akútne rozplietať, a nie chronicky zauzľovať, ako sa to deje deň čo deň, niekedy potichučky, inokedy s hurhajom, ale nepretržito.

Severná Amerika, konkrétne juhovýchodná Virgínia. Lesnatá, drsná, ale nádherná krajina. Po nociach, len za svitu luny, kde-tu na kopcoch vidno svetielka páleníc. Tuhá pijatika, ktorú tam zo všeličoho možného pália, práve preto dostala meno Moonshine. Píšu sa dvadsiate a tridsiate roky minulého storočia.

Balónové pánske plášte, šarmantné pánske klobúky, ktoré sa dali tajomne posunúť do čela, aby mohol tvár zahaľovať tieň, ošarpaná, ešte stále povojnová metropola, typický pražský pavlačový dom, po uliciach jazdia pôvabné veterány, niektoré číhajú za rohmi budov, sú tmavé a za tmy pomerne nenápadné.

Všetky cesty vedú do Ríma, vraví sa. Asi preto sa napokon muselo stať, že aj tie nepokojné kroky Woodyho Allena raz dorazia do talianskej metropoly.

Beletrizovaná biografia je celkom ťažký útvar. Kladie totiž, ako je už z pomenovania zrejmé, na svoju autorku alebo autora dvojitý nárok.

Narodil sa v ortodoxnej židovskej rodine v západolondýnskom Hammersmithe v roku 1971. Študoval na Cambridgei, dizertačnú prácu písal na tému židovského zástoja v americkom hnutí za občianske práva s dôrazom na rok 1964 a vraždy aktivistov v štáte Mississippi.

Najnovší film fínskeho filmového veľmajstra Akiho Kaurismäkiho La Havre sa premieta s najnovšou slovenskou animovanou snímkou Posledný autobus. Zas raz tak máme možnosť v distribúcii vidieť aj niečo kratšie a nie hrané.

Jeho filmy sú natrieskané hereckými hviezdami, a to v nich ani zďaleka nedostávajú hlavné úlohy. Bill Murray bol ochotný hrať v ktoromsi jeho filme aj celkom zadarmo. Americký režisér Wes Anderson.

Začína to byť z roka na rok radostnejšie – ísť do kina na nový slovenský hraný film. Skvelý divácky pocit. Je preč hanba, strach, istota, že to zase raz bude stopercentne iba hlúpy prepadák.