Olympiáda je za nami. Nejaký čas ešte budeme o nej rozprávať, ale postupne na väčšinu vecí zabudneme. Na niektoré sa však len tak zabudnúť nedá.

Nakrútil filmy, ktoré sa stali kultovými, aj také, ktoré vojdú do dejín českého filmu, ale aj také, ktoré neboli úspešné a

Kniha Bohuslava Blažka a Jiřiny Olmrovej Krása a bolest (Praha, Panorama, 1985) ma fascinovala. Vôbec som nechápal, ako sa mohla prešmyknúť cez vydavateľskú cenzúru. Zaoberala sa tvorivosťou a laickosťou, a tie boli v tých časoch tabu.

Pôsobí to až neuveriteľne: Slovensko bolo ešte pred pár rokmi krajinou, ktorá sa borila s obrovskou a bezútešnou nezamestnanosťou.

Prvý slovenský rozhodca, ktorý pískal finále Ligy majstrov a prvý slovenský rozhodca, ktorý zasadol do parlamentu. Rozhovor nám poskytol krátko pred odchodom na majstrovstvá Európy, kde by tiež rád pískal finále. Ľuboš Micheľ.

Pred pár dňami odvážna prognóza, dnes realita. Euro stojí približne 30 korún a je takmer isté, že to bude kurz približne 30 korún za euro, pri ktorom budeme na Slovensku od 1. januára budúceho roka prepočítavať všetko.

Ak je niekde problém, z ktorého cestu von nevidno, máme sklon tváriť sa, že neexistuje, alebo ak existuje, nie je vlastne náš, ale je to problém niekoho iného. Veľká časť slovenských Rómov má problém a sami sú pre zvyšok spoločnosti problémom, z ktorého cestu von nevidno.

Spomínate si na ten vtip z čias socializmu – na otázku „Ako sa máte?“ bola správna odpoveď: „Horšie ako včera, lepšie ako zajtra.“ Pokojne možno povedať, že to platí aj o súčasnom zdravotníctve – to bolo v roku 2007 v lepšom stave ako bude tento rok a tohtoročné bude lepšie ako budúcoročné.

Meria necelých dvesto kilometrov a jeho hmotnosť je nevyčísliteľná. Ťažkotonážny „drobček“, ktorému dali rodičia nepríliš poetické meno Nezávislé Kosovo, je čulý a má sa k svetu. Akurát svet sa nemá k nemu.

Tlačovky sú väčšinou zúfalo nudné. Býva to nerovná hra politickej mačky s novinárskou myšou. Ale tentoraz bolo jasné, že práve vidím ďalší kľúčový zlom v našej ponovembrovej histórii.