Hneď zo začiatku jedna zvláštna hádanka: Čo spája prvého uhorského kráľa Štefana, prvé marocké kráľovské mesto Fes, štyroch Slovákov, dvoch Maďarov a všetky arabské číslice?

Túlať sa mesiac po Holandsku s fotoaparátom na krku bola výzva. Výzva, ktorú som neodmietol a spravil som dobre. Výzva, ktorú by som si ešte aspoň raz rád zopakoval.

Do Bratislavy prišiel krátko po tom, ako si vo Frankfurte prevzal Mierovú cenu nemeckých kníhkupcov, zrejme najprestížnejšie ocenenie, aké môže spisovateľ v Európe dostať. Je jedným z najvýraznejších talianskych autorov a intelektuálov, začiatkom osemdesiatych rokov napísal vynikajúci literárny cestopis Dunaj. Hovorí, že nápad spracovať cestu od prameňa k ústiu najväčšej európskej rieky do „sentimentálneho románu” dostal práve v Bratislave. Claudio Magris.

Už po celý rok putujem Bruselom ako nomád. Za sebou mám nocľah v dvadsiatich siedmich posteliach. Nikdy so sebou nemám viac než jeden kufor. Zámerne. Chcem pochopiť eurokratov a lobistov aj z ich súkromnej stránky. Putovanie šlo dlho hladko.

Čo sme sa dozvedeli z nahrávky o Slovensku? Koľko trestných činov popisuje? Kto je zodpovedný za taký masívny rozklad štátu? Čo všetko bude potrebné urobiť po voľbách a kto to dokáže?

keďže sa v posledných dňoch udialo niekoľko dôležitých vecí a padlo niekoľko dôležitých rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s týmto časopisom, chcem vás o nich informovať práve na tomto mieste.

V Moskve išlo po ulici dievča, keď mu zrazu spadla na hlavu korytnačka a zabila ho. Prípad sa dlho skúmal, ale nikomu sa nepodarilo zistiť, odkiaľ korytnačka spadla. Našťastie aspoň ona prežila. Napriek tragickosti tejto príhody sme na tomto Annapurna Treku všetci niekoľkokrát dostali kolektívny záchvat smiechu.

Jazznica. Jedinečný festival, ktorý od roku 2007 už štvrtýkrát počas troch júlových dní zaplnil Banskú Štiavnicu milovníkmi džezu z celého Slovenska. Treba podotknúť, že k neopakovateľnej atmosfére, ktorá v uliciach mesta pripomína južanskú fiestu, výrazne prispieva genius loci historického centra.

Počas šiestich dní v Pešávare na pakistansko-afganskej hranici som nevidel jediného cudzinca. Dôvod je jednoduchý: únosy a bombové útoky. Na kmeňových územiach Paštúnov, vzdialených pár kilometrov z tohto mesta, bojuje armáda s Talibanom.