Slovensko má nejasnú budúcnosť. Pri voľbách, ale nielen tam, o nej rozhodne aj to, aká mladá generácia tu vzniká a ako sa chopí iniciatívy. Problémom je však pesimizmus mladých, dá sa im s tým nejako pomôcť? Hovoríme s Michalom Vašečkom a Katarínou Čavojskou.

Tento týždeň by som sa najradšej vyjadrila k obvineniu riaditeľa Slovenskej informačnej služby Michala Aláča a riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného, pretože je to závažná udalosť a právom sa ľudia pýtajú, čo sa deje. Právna prax ma však naučila, že nie je nikdy dobré vyjadrovať sa k živým kauzám bez znalosti spisu, hoci politická prax je taká, že sa všetci vyjadrujú ku všetkému. Ja si dovolím zostať radšej právničkou než političkou.

Pôvodne dostal okrem podmienečného trestu odňatia slobody aj peňažný trest vo výške 15 000 eur. Rozhodnutie nie je právoplatné.

Prvý revolučný týždeň v novembri 1989 prišla z miestnej VPN v pobočke Štátnej banky československej požiadavka, aby tam Koordinačný výbor poslal niekoho z centra. Šli sme tam literárne s Ľubom Feldekom.

Parlamentné voľby sú predo dvermi. Ako sa situácia ešte môže zmeniť? Na čo má volič dbať, ak nechce, aby jeho hlas prepadol? Aké sú možné scenáre vývoja po voľbách? Hovoríme s Martinom Slosiarikom, sociológom a riaditeľom agentúry FOCUS.

Ten čelí obžalobe z prípravy vraždy bývalej spoločníčky TV Markíza Sylvie Klaus-Volzovej.

„Nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní,“ uviedol súd.

Na návštevu k strýcovi Imrovi a tete Majde na Šoltésovej ulicu sme chodili s rodičmi častejšie do roku 1957, pokiaľ sme bývali na Rajskej ulici. Po Cukrovej a Poľnej to bolo „za rohom“. Po roku 1957, z Koliby, bola cesta zložitejšia. Prakticky vždy sme prišli na olovrant.

Známy výrok, že štáty sa udržujú ideami, z ktorých vznikli, sa nám znova pripomína v súvislosti s dnešnou krízou demokracie v našej vlasti. Už znova musíme rozhodovať vo voľbách o perspektívach ústavných základovslobody a vlády zákona. Zachránime ich? Čo pre nás znamená byť štátom?

Mikuláš Dzurinda to skúsil. Najprv tak, potom onak a nakoniec so starým kamarátom Bélom Bugárom. Tým Bugárom, ktorý vliezol na štyri roky Ficovi do postele, aby odtiaľ budoval hrádzu proti extrémizmu. Dnes vidíme, aké výsledky jeho budovanie prinieslo.